Vyhľadávanie
S Toňou Revajovou sa už roky míňame na čitateľských besedách a literárnych podujatiach. Osobný rozhovor je však predsa len niečo iné ako formálny pozdrav s prianím spokojných čitateľov. Najnovšia kniha spisovateľky, ktorá sa dlhoročne venuje tvorbe pre detského čitateľa, má názov Rok Sivka ohniváka (TRIO Publishing 2018) a stala sa príležitosťou, aby som sa s autorkou konečne stretla pri káve.
Toňa je skúsená a vyprofilovaná spisovateľka. Vraví, že by písala, aj keby neexistovali vydavateľstvá. Len preto, že jej to spôsobuje radosť. Detského čitateľa pozná dokonale – dokáže vycítiť, čo prijme, čo naopak odmieta. Prirodzene ovláda jazyk, ktorým sa dieťaťu najlepšie prihovorí. Najnovší titul Rok Sivka ohniváka je iný ako jej predošlé. Osobnejší, možno trochu smutnejší, cinká na vnútorné emocionálne strunky a rozochvieva témy ako láska, priateľstvo, rodina a strata.
Stretnutie s detvákmi
„Na Knižných hodoch sa ma deti pýtali, či sa ešte pamätám na to, keď som bola prváčka. Povedala som, že veľmi dobre. V piatich rokoch som už vedela čítať a nemohla som sa dočkať školy. Ale nevzali ma, lebo šesť rokov som mala mať až v novembri. Bola som poriadne tvrdohlavá a odmietla som sa s tým zmieriť. Každé ráno som prišla do školy – a každé ráno ma poslali domov. V piatok to pán riaditeľ vzdal a poslal ma domov s tým, aby ma mama ráno prišla zapísať. Tak toto som všetko porozprávala a počula ma aj dramaturgička Beatka Panáková, ktorá sa neskôr pri káve spýtala: ‘Toto si už niekam napísala?’ Zasmiala som sa, že to len občas rozprávam deťom.
Ale na Beatkinu otázku som si spomenula začiatkom marca, keď som si písala žiadosť o tvorivý pobyt na september. Bolo tam treba uviesť, čo budem tvoriť. Niekoľkými vetami som napísala námet, poslala som žiadosť do Literárneho fondu a hneď som začala písať príbeh malej Anny a Sivka ohniváka. V polovici apríla bol rukopis vo vydavateľstve a v septembri, keď už skvelý výtvarník Juraj Martiška končil s ilustráciami, som v Tatrách písala úplne inú knihu. Ale – samozrejme – stretla som sa aj s tatranskými detvákmi. S malými v Tatranskej Lomnici, s väčšími Pod Lesom.
Bola som pripravená na všetko, takže som mala so sebou aj úryvok zo Sivka. A keď sa lomnické deti pýtali, čo teraz píšem, porozprávala som im, že som nedávno dopísala knihu o malom dievčatku, ktoré každý deň pod stolom počúva, ako mama číta so staršou sestričkou zo šlabikára. Ako veľmi túži byť prváčka, písať si domáce úlohy a držať sa riadka. A keďže som nechcela povyzrádzať celú knihu, povedala som: A teraz vám prečítam, ako som to napísala. Myslela som si, že ich to bude nudiť, ale stal sa pravý opak. Videla som, ako to na deti zapôsobilo. A keď som sa spýtala, či vidia nejaký rozdiel medzi tým, čo som napísala, a tým, ako som to napísala, či zbadali, čo som si povymýšľala, jedno dievčatko povedalo, že to je, akoby sme videli niečo obyčajné a namaľovali z toho krásny obraz. Tak... to bola prvá veľká pochvala, ktorú knižka dostala. Rok Sivka ohniváka vybočuje z mojej doterajšej tvorby, pretože je o mne. Nemôžem povedať, že pri písaní kalkulujem s tým, ako text zapôsobí na čitateľa. Ale jedným som si istá – ak mne vypadne slza, verím, že na tom istom mieste vypadne aj jemu,“ prezrádza Toňa Revajová.
Čítanie na Štedrý večer
Hlavnou postavou knihy je malá Anna, a treba povedať, že ide takmer o snovú hrdinku. Anna sa vznáša medzi snami a skutočnosťou a jej najzásadnejšou túžbou je túžba po škole. Nie iba „akože“, ale naozaj. Presne ako jej o rok staršia sestra Magdalénka, s ktorou boli predtým nerozlučná dvojka. S mamičkou sa na nej občas zasmejú. Veď malá Anna sa niekedy rozplače bez príčiny a veľa vecí jej treba dôkladne vysvetliť. Nie však spôsob, ako čítať. Na ten prichádza sama, celkom bez pomoci. Akási vnútorná logika, celkom prirodzená hravosť spolu s tým nevysvetliteľným putom s písmenkami, ktoré niektorých z nás postihlo, malej Anne umožnia naučiť sa čítať aj bez návštevy školských lavíc. Dojímavá chvíľa, keď na Vianoce plače pod stolom, pretože ju rozcitlivela knižka, ktorú si prečítala, je veľmi silným momentom príbehu.
„Téma Vianoc v knihe vychádza z faktu, že príbehom sledujeme celý detský rok, počas ktorého malá Anna čaká v škôlke na školu. To dievčatko pod vianočným stolom som bola kedysi ja. Dnes už neviem, čo to bolo za knihu, ktorú som dostala pod stromček. Ale veľmi si pamätám na ten vesmírny zážitok, keď sa mi slová začali spájať do viet – a vety začali dávať zmysel. A prekvapenie rodičov, že viem čítať. A moje prekvapenie, že viem čítať. Napokon – určite nebola náhoda, že sa to stalo práve na Štedrý večer,“ hovorí Toňa Revajová.
Rok Sivka ohniváka má silnú atmosféru, ktorá na jazyku ostáva aj po dočítaní. Pokojná dynamika textu, civilný jazyk, s ktorým autorka narába s tou najväčšou citlivosťou, myšlienka, že sny sú dôležité a definujú náš život – to všetko knihu spoluvytvára, a pomáhajú tomu aj krehké – snové ilustrácie Juraja Martišku. Rovnako, ako hodnoty, ktoré sprostredkúva – láska, pochopenie, prijatie, rodina.
Diana Mašlejová
