Vyhľadávanie
Autobiografia Eduarda Kukana Diplomat – Moja cesta vyšla niekoľko mesiacov po jeho nečakanej smrti.
Niekdajší šéf diplomacie Eduard Kukan mal už pred 18 rokmi v čase vstupu do NATO a EÚ ,,celkom jasno v potrebe odmietnuť falošnosť argumentov o neutralite a insitnosť teórií o Slovensku ako moste medzi Východom a Západom“. Definitívne to potvrdila putinovská agresia niekoľko dní po jeho smrti. „Aký bude príbeh Slovenska po pandémii a vojne na Ukrajine napíšeme v nasledujúcich dňoch a týždňoch.“
To sú slová Ivana Korčoka, ktorý tiež riadi(l) ministerstvo zahraničných vecí, v autobiografii Eduarda Kukana Diplomat – Moja cesta. Vyšla niekoľko mesiacov po jeho nečakanej smrti.
Kukanovi známi vedeli, že píše pamäti. ,,Na dnes stačí, v práci pokračujem zajtra.“ Tak sa skončil 8. februára 2022 jeho posledný e-mail do žilinského vydavateľstva Artis Omnis, kde pripravovali vydanie jeho spomienok. V ten deň sa ešte stihol dohovoriť s Rudolfom Chmelom, že mu napíše doslov knihy. Lenže zajtra už nebolo. Poslednú stránku svojho rukopisu dokončil a poslal vydavateľstvu v posledný deň svojho života. Bol to predslov, v ktorom sľuboval čitateľom, že im vyrozpráva, ako sa dostal k diplomacii, ako začínal a ,,kadiaľ viedla moja cesta životom“.
Kniha ako pamätník
Celoživotná Edova láska Zdenka, s ktorou žili 55 rokov v šťastnom a možno povedať tvorivom manželstve, majiteľ Artis Omnis Ivan Harman, jeho manželka Andrea so spolupracovníkmi, mnohými bývalými kolegami a priateľmi z ministerstva zahraničných vecí i z Európskeho parlamentu, sa zaslúžili o to, že kniha Diplomat – Moja cesta, ktorá mala vyjsť na jeseň tohto roka, uzrela svetlo sveta už koncom mája. Jeho texty doplnili spomienky a postrehy kolegov, priateľov a najbližších príbuzných. Vytvorili tak literárny a kultúrny pamätník skvelému človeku, uznávanému profesionálovi v politike, osobitne v zahraničnej politike a diplomacii.
V prvých chvíľach, keď sa rozletela správa o Kukanovom úmrtí, prezidentka Zuzana Čaputová napísala: ,,Odišiel skvelý diplomat, ktorý sa nezľakol mečiarizmu a doviedol Slovensko do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie."
To bola súčasť jeho politickej integrity a morálky, ktorú si – ako hovorí v doslove ku knihe Rudolf Chmel – zachoval Kukan po celé desaťročia vo svojich aktivitách a v živote vôbec: ,,To v politike, osobitne slovenskej, nebolo vždy obyčajou. Kultivovanosť, slušné a odborne fundované vystupovanie v nej bolo aj je skôr výnimkou... hrubosť, neokrôchanosť majú u našich rodákov, žiaľ, vyššie preferencie.“
Miroslav Lajčák, ktorý bol dlhé roky po Kukanovom boku, v knihe uvádza: ,,Prial by som si, aby Slovensko malo viac osobností, akou bol Eduard Kukan.“
Neodmysliteľný prvok jeho osobnosti, ktorý sa prejavil neraz povzbudivo a konštruktívne v pracovnom i spoločenskom živote, pripomenul Pavol Demeš. Bol to Kukanov zmysel pre humor: ,,Žiaden z našich ministrov zahraničia sa nevedel smiať ako on...“ Aj mne pred rokmi pred mojím odchodom do diplomatickej služby v Chorvátsku pripomenul, že humor nám často pomáha prežiť a má ho rád i v súvislosti s diplomaciou: ,,Ale mal by si vedieť, kedy ho použiť, lebo ho použiješ nevhodne a je z toho faux pas, slovensky povedané, dopadne to pre teba nešťastne...“
Patrí európskej diplomatickej škole
V Kukanových textoch vidieť, že spomedzi množstva predmetov jeho aktívnej odbornej i politickej pozornosti ho zaujal na poprednom mieste Západný Balkán, kde zohrával sprostredkovateľskú úlohu ešte aj teraz na sklonku života. Prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič ho v riadkoch pre Pravdu po jeho úmrtí nazval verným advokátom balkánskeho procesu: ,,Niekedy sa zdalo, že sa Balkánu venuje vážnejšie a zasvätenejšie ako my sami.“
Keď dočítame Kukanovu knihu, ktorá je zároveň knihou o ňom, a pridáme si k tomu poznatky z medzinárodného diania, môžeme prisvedčiť Rudolfovi Chmelovi, že v posledných desaťročiach bol Edo Kukan ,,žiadaným poradcom, konzultantom, ktorého slovo zavážilo v medzinárodnom spoločenstve možno viac ako doma“.
Bolo by dobré a spravodlivé, keby sa naplnili aj slová citovaného čiernohorského politika, že ,,zostane v pamäti nielen ako jeden zo zakladateľov modernej slovenskej diplomacie, ale aj ako predstaviteľ veľkej európskej diplomatickej školy, akých svet poznal a akých je, žiaľ, čoraz menej“.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval v denníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR v Chorvátsku. Niekoľko rokov pôsobil v Tlačovej rade SR.
Eduard Kukan (26. 12. 1939 – 9. 2. 2022)
Zdroj: Artis Omnis / EP
Eduard Kukan: Diplomat. Moja cesta
Žilina: Artis Omnis, 2022
