Vyhľadávanie
Pod názvom Osobnosti na zlome vekov sa v dňoch 10. - 12. septembra uskutočnil v Spišskej Kapitule už siedmy ročník Dní Ladislava Hanusa. Podujatie na počesť tohto novátorského kresťanského filozofa, zakladateľa kulturológie na Slovensku, pravidelne organizuje Združenie kresťanských pracovníkov kultúry a Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka.
Program tohtoročných Dní Ladislava Hanusa sa sústredil na osobnosti kňazov - básnikov Janka Silana, Mikuláša Šprinca a Paľa Ušáka-Olivu, ktorých štúdium a kňazské pôsobenie sa spája práve so Spišskou Kapitolou. Najväčšiu pozornosť účastníkov seminára vzbudilo dielo Janka Silana, jedného z vrcholných predstaviteľov katolíckej moderny, básnika, ktorý bol po roku 1948 násilne umlčaný a mladšie generácie sa mohli s jeho dielom zoznámiť až po páde komunistického režimu. O Silanovi (ale aj Šprincovi a Olivovi) hovoril vo svojom príspevku Súhvezdie Spišskej Kapituly literárny kritik a dekan Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku Imrich Vaško. Na stredoeurópske súradnice básnikovho diela upozornil básnik a pracovník Matice slovenskej Ladislav Lajčiak. Michal Chuda vystúpil na seminári s cenným osobným svedectvom o stretnutí s Jankom Silanom pri rozhlasovom mikrofóne počas nahrávania relácie Básnik sám doma so svojou poéziou v bratislavskom rozhlasovom štúdiu. Keďže nahrávka vznikla v roku 1972, v čase začínajúcej sa normalizácie, vedenie rozhlasu ju už nedovolilo vysielať. Našťastie sa zachovala v rozhlasovom archíve a M. Chuda ju mohol v roku 1990 využiť pri príprave svojej autorskej relácie o J. Silanovi. Ide o jedinú rozhlasovú nahrávku s týmto veľkým básnikom. O Silanovej poézii a jeho duchovnom živote hovorila na podujatí aj rehoľná sestra Edita Príhodová CJ, absolventka štúdia slovenskej literatúry na FFUK v Bratislave. Zdôraznila, že inšpiratívnosť Silanovej poézie "nesúvisí so spomienkami na to, čo bolo, keď žil a tvoril básnik, ale so spôsobom, akým sa vyrovnával so súčasnosťou, ktorá je pre nás už iná, no rovnako vyžaduje kontempláciu, rozlišovanie, prorocké slovo i svedectvo." Tajomník Spolku slovenských spisovateľov Jozef Zavarský doplnil Silanov spisovateľský portrét o peripetie spojené s jeho členstvom vo vtedajšom Zväze slovenských spisovateľov a podložil ho zaujímavými archívnymi dokumentmi z prelomu 60. a 70. rokov.
O ďalších dvoch predstaviteľoch "súhvezdia Spišskej Kapituly" - M. Šprincovi a P. Olivovi hovorili vo svojich príspevkoch literárni kritici a historici prof. Peter Liba, PhDr. Ľ. Bartalská a Dr. Jozef Rydlo. Kým P. Liba sa sústredil na poetiku Šprincovej poézie, Ľ. Bartalská v obsiahlom, faktograficky bohatom príspevku hovorila o Šprincovej publicistickej a najmä kultúrno-organizačnej práci M. Šprinca pri založení knižnej edície Slovenského ústavu v Clevelande (USA) a vzniku Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí v roku 1956. O významnej úlohe Šprinca pri založení a existencii štvrťročníka MOST, najreprezentatívnejšieho kultúrneho periodika slovenských umelcov v exile, hovoril Dr. Jozef M. Rydlo. Upozornil aj na fakt, že po prenesení redakcie Mostu v deväťdesiatych rokoch na Slovensko, vychádza toto významné periodikum bez akejkoľvek štátnej či inej podpory, preto je jeho vydávanie nepravidelné - hoci časopis nič nestráca na svojej literárnej a intelektuálnej kvalite. Do bohatého programu Dní Ladislava Hanusa jeho organizátori zaradili aj spomienku na jazykovedca, spisovateľa a publicistu Antona Habovštiaka - pri príležitosti jeho nedožitej osemdesiatky - (referoval Jozef Zavarský), historika a profesora teológie v Spišskej Kapitule Jozefa Špirka (referoval Viliam Jablonický). O maliarovi a reštaurátorovi obrazov s náboženskou tematikou Jozefovi Hanulovi hovoril akademický maliar a knižný grafik Ladislav Vančo.
K jubileám literárnych a kultúrnych osobností spojených so Spišskou Kapitulou a so životom a pôsobením Ladislava Hanusa ako rektora kňazského seminára v Spišskej Kapitule pripojili organizátori aj životné jubileum - 70. výročie narodenia spisovateľa, publicistu a politického väzňa Rudolfa Dobiáša. S Ladislavom Hanusom spojil Dobiáša rovnaký osud politického väzňa. Za vykonštruovanú "protištátnu činnosť" odsúdili Ľ. Hanusa na 16 rokov väzenia a R. Dobiáša dokonca na 18 rokov. Na požiadanie organizátorov seminára som pripravil literárny portrét spisovateľa Rudolfa Dobiáša, autora, ktorý má v súčasnej slovenskej literatúre výnimočné postavenie - tak svojím životom, ako aj témami svojich kníh. Jeho tri prozaické "knihy z prítmia": Temná zeleň, Tajní ľudia a Zvony a hroby významne obohatili súčasnú slovenskú literatúru a vytvorili dramatický a umelecky sugestívny obraz temných stránok slovenského života druhej polovice 20. storočia.
Tohtoročné Dni Ladislava Hanusa v Spišskej Kapitule, podporené aj Nadáciou Hannsa Seidela, boli hodnotným kultúrnym podujatím a priniesli nové pohľady na diela básnických osobností, ktoré sa po desaťročiach vynúteného mlčania o ich tvorbe len pomaly udomácňujú v našom kultúrnom vedomí.
