Doba Anny Frankovej v komikse

Knižné vydanie denníka trinásťročného židovského dievčaťa menom Anna, ktoré sa dlhý čas skrývalo s rodinou pred nacistami, patrí dodnes k vyhľadávaným literárnym dielam prakticky vo všetkých generáciách čitateľov. Známy skutočný príbeh však dostal aj úplne novú adaptáciu, tentoraz v nie úplne zvyčajnej komiksovej podobe. Tá je prístupná už aj v slovenskom jazyku.

O príbehu Anny Frankovej počul takmer každý. Tento zdanlivo obyčajný denník trinásťročného židovského dievčaťa bol preložený do viac ako šesťdesiatich jazykov, niekoľkokrát ho adaptovali pre film, rozhlasové či divadelné hry. Zatiaľ poslednou adaptáciou tohto príbehu z druhej svetovej vojny je komiks Ariho Folmana s kresbami Davida Polonského. Tri roky od jeho originálneho vydania sa vďaka prekladu Otta Havrilu konečne k nemu môžu dostať aj slovenskí čitatelia.

Predstavovať Annu Frankovú sa v dnešnej dobe môže zdať redundantné, avšak jej príbeh je stále živý. Židovské dievča, ktoré muselo prežívať ťažké dospievanie aj prvé lásky ukryté s celou svojou a druhou – cudzou rodinou v malom byte, si získalo srdcia mnohých čitateľov po celom svete. Vdenníku odkrýva svoj vnútorný svet, veselé i temné, niekedy priam mrazivé myšlienky. Načrtáva  aj vlastné predstavy a sny o budúcnosti. Tej sa však nedožila.

Štvrtého augusta 1944 odhalili úkryt jednotky SS a jeho obyvateľov poslali do koncentračných táborov. Z dvoch ukrývajúcich sa rodín sa konca vojny dožil iba Annin otec Otto. Po náleze jej denníka sa postaral o jeho vydanie a Anna sa tak nakoniec stala nesmrteľnou. Nie ako novinárka, ktorou túžila byť, ale ako prirýchlo dospelá obeť nacistického režimu. S veľkou fantáziou, výbornou slovnou zásobou, skvelým pozorovacím talentom a občas poriadne sarkastickými poznámkami.

 

Z 300 strán textu na 150 strán obrázkov

Komiksová verzia Anninho denníka je podstatne tenšia a z pôvodného denníka vyberá len tie najdôležitejšie momenty. Od jej prvého stretnutia s knižočkou plnou nepopísaných stránok, ktorú dostala na trináste narodeniny a urobila z nej svoju najväčšiu dôverníčku, cez stručnú retrospektívu jej doposiaľ pomerne bezstarostného života až po prvé problémy v nacistickom Nemecku a neskôr v nacistami okupovanom Holandsku, kam celá jej rodina ušla.

Napriek podstatne menšiemu priestoru sa komiksu úspešne darí predstaviť čitateľovi Annin vnútorný svet, tentoraz aj skvele ilustrovaný izraelským umelcom Davidom Polonským. Aj bez predchádzajúcich znalostí o Anne sa dozvedáme všetko nielen o vtedajšej politickej situácii a ťažkom živote dvoch židovských rodín v malom úkryte v zadnej časti továrne Otta Franka, ale aj o často napätých vzťahoch medzi, v mnohých ohľadoch odlišnými, ľuďmi s rôznymi názormi, ktorí museli nepriazňou osudu, okradnutí o základné ľudské práva, bývať v skromných spoločných priestoroch, zostávajúc v zdanlivo nekonečnej bezvýchodiskovej situácii.

Akýkoľvek fiktívny príbeh z takéhoto prostredia by čitateľom pohol, no pri čítaní tohto komiksu mrazí neustála pripomienka toho, že udalosti tu zobrazené sa skutočne stali, ľudia, o ktorých Anna píše, skutočne žili, a všetci, s výnimkou Anninho otca, umreli strašnou smrťou v koncentračných táboroch. Annin sarkastický humor či filozofické úvahy o živote, pri ktorých sa dá ľahko zabudnúť, že pisateľka bola v čase tvorby ešte nedospelá pubertiačka, však túto mrazivú skutočnosť rozháňajú a vťahujú čitateľa do ďalších dobrodružstiev v podstate obyčajnej tínedžerky. Na ďalších stranách sa však mrazivá skutočnosť znova vkráda pri každej zlej správe z vonkajšieho sveta  alebo pri problémoch týkajúcich sa samotného života v úkryte.

Nie všetko sa, samozrejme, dá zobraziť komiksovým štýlom, hlavne preto, že Anna niekedy opisovala dlhšie časové obdobia v jednom zápise. V niektorých momentoch sú jej myšlienkové pochody samy osebe také zaujímavé, že sa tvorcovia rozhodli tieto pasáže nechať bezo zmien. Na niektorých miestach komiksu sa tak objavia steny textu doplnené len jednou či dvoma ilustráciami. To však vôbec neprekáža, práve naopak. Umožňuje to aj v takejto forme vyniknúť Anninmu brilantnému štýlu písania.

 

Fantázia by (občas) mala mať hranice

Autori komiksu prejavili veľké majstrovstvo nielen v zobrazení konkrétnych situácií zo života v úkryte, ale predovšetkým vo vizualizácii Anniných myšlienok. Na niekoľkých miestach sa mi však stalo, že som nevidel rozdiel medzi Anninými predstavami a skutočnou situáciou, a pri niektorých udalostiach som tak bol chvíľu zmätený. Nepomohol mi totiž ani text, ani žiadne grafické oddelenie jej fantázie od skutočne prebiehajúcich opisovaných udalostí.

Vo vizualizácii denníka, ktorý je v podstate iba myšlienkovým prúdom pisateľa, je absolútne oddelenie predstáv a skutočnosti zrejme nemožné, napriek tomu som nadobudol pocit, že v niektorých prípadoch sa toto zmätenie dalo vyriešiť napríklad nahradením ostrého okraja okienok za nejaký abstraktnejší variant.

Na druhej strane komiks často okienka úplne ignoruje a nahrádza ich pomerne originálnymi ilustráciami kombinovanými s dlhšími časťami textu. Vo vizuálnej rovine pracuje s odkazmi na klasické umelecké diela, mytológiu, využíva vizuálne metafory a predpokladá tak u čitateľa istý vedomostný základ. Polonsky sa nedrží realistického zobrazenia, práve naopak, veľmi rád sa utieka k vizuálne pôsobivým abstraktným motívom, preneseným významom, pohráva sa s Anninými slovami a snaží sa vyjadrovať nielen konkrétne významy, ale predovšetkým jej pocity. Rozdiel medzi jej depresívnymi a šťastnejšími obdobiami tak vidno nielen v použitých slovách, ale aj v obrazoch, ktoré ich sprevádzajú.

 

Nová forma pre novú generáciu?

Komiksová adaptácia Denníka Anny Frankovej síce neobsahuje všetko, čo pôvodná kniha, svoj účel však plní skvele. Predstaví aj neznámemu čitateľovi Annu, jej rodinu, myšlienky, pohľad na svet, vnútorné prežívanie i ťažkú životnú situáciu, v ktorej sa ocitla. Vďaka pridanej hodnote vizuálneho stvárnenia jej myšlienok umožňuje spoznať Annu z úplne nového uhla a rozhodne nabáda na čítanie pôvodného denníka. Dokáže však obstáť aj sama osebe a rozhodne môže predstaviť tento smutný, avšak dôležitý príbeh celej novej skupine čitateľov.

„Do tohto projektu sme vstúpili so zámerom zostať verní pamiatke a odkazu Anny Frankovej a všetky možnosti sme dôkladne zvažovali. Za seba a za Davida Polonského chcem vyhlásiť, že všetky úpravy sme sa usilovali robiť citlivo, s cieľom vzdať hold životu a dielu Anny Frankovej,“ vyjadril sa Ari Folman na konci knihy. Zámer sa im rozhodne vydaril a komiks môžem odporúčať nielen novým čitateľom, ale aj tým, ktorí čítali pôvodný denník. Toto nezvyčajné spracovanie môže pozitívne prekvapiť aj človeka, ktorý už Annin príbeh dôverne pozná. Na stopäťdesiatich stranách totiž úspešne buduje most medzi našou prítomnosťou a dievčaťom z iného času a priestoru, ktoré je nám náhle také blízke, akoby sme s ním i my žili život v skromnom úkryte v zadnej časti holandskej továrne.

 

Marek Čabák (1991)

Vyštudoval žurnalistiku. Publicistike sa venuje predovšetkým v oblasti literatúry, hier, filmov a seriálov. V súčasnosti pôsobí ako vedúci popkultúrneho spravodajského webu Nerdfix.cz.

 

Ari Folman: Denník Anny Frankovej. Komiks

Ilustrácie: David Polonsky

Preklad: Otto Havrila

Bratislava: Slovart, 2020

 

Foto: ilustrácia Davida Polonského z knihy Anna Franková. Komiks