MEDZINÁRODNÝ KNIŽNÝ FESTIVAL V BUDAPEŠTI  21. – 24. APRÍL
 
 
 
„SÚČASNÁ SLOVENSKÁ LITERATÚRA
DOSTÁVA NA MEDZINÁRODNOM KNIŽNOM
FESTIVALE V BUDAPEŠTI VEĽKÚ ŠANCU.
AK TERAZ ZAUJME, MÔŽU NASLEDOVAŤ
ĎALŠIE PREKLADOVÉ TITULY…“
 

Plné námestie stánkov, masa ľudí, virvar. Nejde o demonštráciu ani vianočné trhy. Na začiatku júna sa v Budapešti koná Týždeň knihy. Podujatie má svoju 87-ročnú tradíciu a je každý rok prekvapivé, koľko národa zmobilizuje. Ľudia stoja v radoch na autogramy svojich obľúbených autorov kníh rozličných žánrov, nakupujú tituly, stretávajú sa, diskutujú, bavia sa. Na námestí Vörösmarty tér stretnete výkvet maďarskej literatúry.

Okrem Týždňa knihy majú v Budapešti ešte jeden festival venovaný knihám, vydavateľstvám, kníhkupcom a čitateľom. Medzinárodný knižný festival, ktorý sa koná v apríli od roku 1994. Jeho zakladateľom a organizátorom je Združenie maďarských kníhkupcov a vydavateľov (ZMKV/MKKE). Za 23 rokov fungovania sa im podarilo dosiahnuť, že v Budapešti vznikla ďalšia významná príležitosť na oslavu knihy. V kultúrnom komplexe Millenáris, ktoré je sídlom festivalu, to koncom apríla každý rok vrie. Navštívi ho približne 60-tisíc ľudí. Ak je Týždeň knihy zameraný skôr na pôvodnú maďarskú tvorbu, Medzinárodný knižný festival dáva väčší priestor svetovým literárnym dielam. Od roku 1995 v rámci festivalu udeľujú primátor mesta a predseda ZMKV (MKKE) významnému zahraničnému spisovateľovi, tzv. čestnému hosťovi, Veľkú cenu mesta Budapešť. Táto cena zakotvila u takých autorov svetového mena, ako U. Eco, S. Mrożek, S. Rushdie, M. V. Llosa, G. Grass, P. Coelho, V. Jerofejev, R. Merle a ďalší.

Ďalším čestným hosťom je aj niektorá z národných literatúr. Hosťovali tu autori z Poľska, Čiech, Talianska, Francúzska, Nemecka, Ruska, Španielska, Rumunska, Turecka, Škandinávie, ale aj Kanady, Číny, Izraela a ďalších krajín. Už 23. ročník festivalu bude patriť slovenským autorom a literatúre, ktorá sa do maďarčiny prekladá dlhé roky len sporadicky a náhodne. Čestné hosťovanie je však príležitosťou, ktorú aj maďarské vydavateľstvá považujú za dôležitú. Je to šanca, keď sú médiá upriamené na čestného hosťa a venujú mu zvýšenú pozornosť. Slovensko stavilo na autorov. Do apríla 2016 vyjde
viac než tridsiatka samostatných knižných publikácií najmä z beletrie, ale aj histórie a poézie, navyše niekoľko antológií a tiež tematických čísel literárnych časopisov (Lettre, Jelenkor, Kalligram, Látó…) venovaných slovenskej literatúre. Na publikovanie diel slovenských autorov sa podujali aj významné maďarské vydavateľstvá, ktoré po nich doposiaľ nesiahli. Napríklad Magvető, Scolar, Noran Libro, Tiszatáj, Kossuth, Typotex a ďalšie, ale aj také, ktoré s vydávaním slovenskej literatúry už majú nejaké skúsenosti: L´Harmattan, Kalligram a AB ART.

Maďarské vydavateľstvá prejavili záujem najmä o súčasné romány, no priestor dostali aj poviedky a poézia, hoci len v antológiách. Antológiu slovenskej poviedky 20. storočia pod názvom Moderný Dekamerón (Modern Dekameron) vydáva vo svojej dlhoročnej edícii podobných antológií vydavateľstvo Noran Libro. Zostavovateľkou výberu je literárna vedkyňa Marta Součková. V tom istom vydavateľstve vychádza aj antológia poviedky 21. storočia s názvom Muž, žena, dieťa. Príbehy zo súčasnosti (Férfi, nő, gyerek. Mai szlovák történetek), zostavil ju literárny vedec Radoslav Passia. Na antológiu poézie sa podujalo vydavateľstvo L´Harmattan a jeho obsah tvorí výber z prekladateľskej tvorby básnika a prekladateľa Lászla Tótha. Nesie názov Chodníky do výšav (Gyalogösvények a magasba) a je výberom z novších i starších prekladov textov ôsmich slovenských básnikov (M. Kraus, J. Ondruš, Š. Strážay,  M. Haugová, I. Štrpka, K. Chmel, D. Hevier, M. Habaj).

Tým sa rad antológií nekončí. Slovenskej poézii a próze je venovaná aj antológia Tiszatáj s eufemistickým názvom Byť Slovákom je úžasné… (Szlováknak lenni csodás… ). A slovenské eseje prezentujú aj dva ďalšie výbery. Jedným je výber esejí o slovenských mestách: Naše pestrofarebné mestá (Sokszínű városaink) vychádzajúci vo vydavateľstve Kossuth kiadó. Tieto eseje pôvodne začiatkom 90. rokov 20. storočia vychádzali na pokračovanie v časopise OS. Druhou je výber slovenských esejí zostavovateľa Rudolfa Chmela: Slovenská otázka dnes (A szlovák kérdés ma) z vydavateľstva Kalligram.  Samostatné knihy vychádzajú viac než trom desiatkam súčasných slovenských prozaikov. Toto číslo zodpovedá takmer dvadsiatim rokom doterajšej produkcie v tejto sfére. V najbližších dňoch vyjdú alebo už vyšli knihy v maďarskom preklade P. Vilikovskému, Ballovi, P. Juščákovi, M. Kompaníkovej, V. Šikulovej, Z. Kepplovej, J. Beňovej, D. Mitanovi, J. Bodnárovej, J. Juráňovej, U. Kovalyk, V. Staviarskemu, M. Krajňakovi,  J. Rumplimu, O. Štefánikovi, A. Salmele, D. Kapitáňovej a ďalším. Vychádza tiež päť kníh z detskej literatúry.

Slovenskí autori budú prezentovať svoje knihy na festivale v Budapešti medzi 21. – 24. aprílom. Zúčastnia sa tiež na medzinárodných diskusných fórach v rámci festivalu Európskeho bodu venovaného aktuálnym spoločenským a literárnym otázkam.

V rámci MKF prebieha aj Európsky festival debutantov, na ktorom sa zúčastní každoročne okolo 20 mladých autorov z rôznych európskych krajín. Za Slovensko to bude tento rok Peter Balko, autor románu Vtedy v Lošonci. Úryvky z jeho knihy vyjdú v maďarskom i anglickom preklade.

Takmer všetky spomínané knihy a časopisy vyjdú s podporou komisie SLOLIA. Vydať knihu slovenskému autorovi v preklade nie je zárukou komerčného úspechu, bez finančnej pomoci by iste nebol ich počet ani zďaleka taký hojný. Súčasná slovenská literatúra dostáva na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti veľkú šancu. Ak teraz zaujme, môžu nasledovať ďalšie prekladové tituly, prezentácie kníh, čítačky, stretnutia slovenských autorov s maďarskými, spoločné diskusie aj po festivale, ktoré pomôžu ich recepcii. Aby knihy žili ďalej, aby sa v prekladoch ujali. Lebo dobré knihy robia dobrých susedov.

Podobnú šancu by potreboval aj slovenský film. Veď i dobré filmy robia dobrých susedov. A výtvarné umenie, lebo veď aj dobré obrazy a inštalácie robia dobrých susedov. A dobrá hudba…

Lebo vzájomné spoznávanie robí dobrých susedov.