Vyhľadávanie
Na Masarykovej univerzite v Brne sa 11. decembra 2012 uskutočnila medzinárodná konferencia k blížiacej sa storočnici narodenia slovenského spisovateľa Dominika Tatarku. Konala sa v rámci pravidelných brnenských česko-slovenských konferencii. Jej už XVI. ročník zorganizoval Ústav slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v spolupráci s Literárnym informačným centrom, Českou asociácii slavistov, Slavistickou spoločnosťou Franka Wollmana, Stredoeurópskym centrom slovanských štúdií a AOSS – Klubom nezávislých spisovateľov.
Po otvorení konferencie bola udelená prof. Ivovi Pospíšilovi na návrh Ústavu svetovej literatúry SAV Čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách. Čestnú plaketu Ľ. Štúra odovzdal podpredseda SAV pre spoločenské vedy Mgr. Ľubomír Falťan, CSc. Laudácio predniesla prof. Mária Bátorová. Na odborne široko koncipovanom podujatí sa zúčastnili literárni vedci, jazykovedci a kritici, zaoberajúci sa Tatarkovým dielom i jeho životnými osudmi, ktoré po auguste 1968, jeho vylúčení zo spisovateľskej organizácie, zákaze publikovania a všestrannej politickej a občianskej izolácie poaugustovým normalizačným komunistickým režimom nadobudli dramatický ráz. Na konferencii sa zúčastnil aj Tatarkov syn Oleg, ktorý svojimi osobnými spomienkami i reflexiou nad jednotlivými otcovými dielami významne obohatil priebeh konferencie. Jej zmyslom bolo priblížiť Tatarkove dielo, jeho jazyk, jeho literárny jazyk, poetiku jeho próz a románov a rovnako aj jeho občianske a politické postoje, ktoré vznikali často pod tlakom doby, v prudko sa meniacej politickej situácii, ktorou počas svojho života prechádzal a s ktorou sa musel (a chcel) nielen ako tvorca, ale i občan vyrovnať. Patril do rozpad prvej Československej republiky v roku 1939 (čo sa udialo deň po jeho návrate zo študijného pobytu v Paríži, realita vojnového slovenského štátu, ktorý označil za farskú republiku, aktívna účasť v Povstaní, úľava z obnovenia Československa, nadšenie, až nekritické v prvých rokoch budovania novej, sociálne spravodlivej spoločnosti, roky, keď pochopil zhubnosť vynucovaného bezvýhradného súhlasu s režimom a vydal ako prvý slovenský umelec o tom svedectvo vo svojom Démonovi súhlasu. Nasledovali politicky liberálne, umelecky žičlivé šesťdesiata roky, kedy sa stáva svojimi dielami i kultúrnymi a publicistickými aktivitami poprednou osobnosťou slovenského kultúrneho života a keď sa rodí jeho projekt Obce božej, slobodného občianskeho i ľudského obcovania napojeného na národnú i všeľudskú pamäť a rešpektujúceho hodnoty humanity, tolerancie a slobody. A posledná etapa zásahu politiky do jeho života: pookupačné realita, izolácia, prenasledovanie štátnou bezpečnosťou, najmä po podpise Charty 77, zároveň zrod jeho samizdatových Písačiek, neskôr Navrávačiek, esejistických textov i ľudských apelov, ktoré pred pádom komunizmu vychádzali len v samizdatoch. A nakoniec posledná rozlúčka na Martinskom cintoríne 15. mája 1989, na sklonku éry démonov, ktoré jeho vlasť sužovali už viac ako štyridsať rokov. Napriek ním vytvoril trvalé dielo – a práve dielo Dominka Tatarku bolo odborným ťažisko tejto česko-slovenskej konferencie.
Po úvodných slovách riaditeľa Ústavu slavistiky FF MU prof. Iva Pospíšila a riaditeľky Literárneho informačného centra Miroslavy Vallovej odzneli na konferencie početné referáty, ktoré predstavili mnohostranné pohľady na Tatarkovo, žánrovo bohaté, často aj protirečivým vývojom prechádzajúce dielo. S úvodným referátom vystúpila prof. Mária Bátorová, slovenská literárna vedkyňa, ktorá v príspevku Dobrodružstvo ľudskosti urobila zaujímavú i objavnú paralelu medzi životom i dielom Dominika Tatarku a Alberta Camusa. Na seminári Bátorová predstavila aj svoju práve vydanú monografiu (Vydavateľstvo Veda) Dominik Tatarka. Slovenský Don Quijote. Po jej vystúpení odzneli referáty: Dana Podracká: Gal v kartáginskom zajatí (Psycholingvistický portrét Dominika Tatarku), Juraj Vaňko: Jazyk a štýl Tatarkových próz, Vladimír Petrík: Tatarkove zásahy do druhého vydania románu Farská republika. Ina Martinová: Preklady D. Tatarku do cudzích jazykov, František Všetička: K tvarosloví slovenské prózy (s přihlédnutím k tvorbě D. Tatarky), Anton Baláž: Tri stretnutia s Dominikom Tatarkom, Daniel Bína: Na hraně syžetu. Nad zápisníky strědoevropského autora, Michaela Jurovská: Nad duchovným odkazom Dominika Tatarku, Milan Pokorný: Dominik Tatarka:slovenské a evropské dimenze tvorby, Eva Faithová: Ženské postavy v Tatarkových schematických románoch, Marcela Antošová: Existencialistické aspekty diela D. Tatarku, Zuzana Bakošová-Hlavenková: Smutný hrdina alebo ako dojíma D.T (poznámky k divadelnej inscenácii Dojímate na veľmi... Eliška Gunišová: Figurovia a figúrky v diele Démon súhlasu a Ivo Pospíšil: Dominik Tatarka o literatúre a souvislosti: poznámky ze strany.
Na konferencii prisľúbila účasť aj Eva Štolbová, autorka najskôr samizdatových, neskôr knižne vydaných Navrávačiek s Dominikom Tatarkom. Zo zdravotných dôvodov sa podujatia nezúčastnila, ale v Literárnom informačnom centre (LIC), kde v roku 2000 vyšlo knižné vydanie Navrávačiek, vyjde na budúci rok k Tatarkovej storočnici toto cenné dielo v novom vydaní. Zároveň LIC rokuje s Olegom Tatarkom o možnosti vydať znova aj Tatarkove kľúčové dielo po roku 1968 Písačky pre milovanú Lutéciu, ktoré vzniklo v období, keď nemohol na Slovensku publikovať a po exilovom vydaní v roku 1984 vyšlo v roku 2000 v Prahe.
Na konferencii sa okrem uznávaných literárnych vedcov zúčastnili aj predstavitelia mladej kritickej generácie, čo svedčí o tom, že Tatarkovo dielo sa stáva predmetom vedeckej i kritickej reflexie aj u autorov, ktorí sa s jeho dielom nestretávali v čase, keď vznikalo. Jednotlivé referáty sprevádzala bohatá diskusia, ktorá je pravidelne súčasťou každej brnenskej konferencie. A účasťou českých a slovenských autorov sa táto konferencia stáva dôležitým miestom rozvíjania vzájomných literárnych vzťahov. Ich rovnako dôležitou súčasťou je aj knižné vydanie zborníka – tímovej monografie, ktorá každoročne vychádza pod hlavičkou Brněnské texty k slavistice. Aj zborník, ktorý vyjde v budúcom roku pod názvom Dominik Tatarka v souvislostech světové kultury (jazyk – styl – poetika – politika) tak bude jedným zo spoločných česko-slovenských príspevkov k jeho storočnici.
Anton Baláž
