Vyhľadávanie
Malá knižná slávnosť
Dramatické dialógy: Slovensko – Rusko
Pod týmto názvom sa Slovenskom inštitúte v Moskve konala (12. októbra) prezentácia slovenskej a ruskej drámy. Podujatie malo pracovný, ale zároveň aj slávnostný ráz, keďže sa na ňom stretli napospol typickí ruskí knihomoli, a tí z neho spravili malú knižnú slávnosť. Obecenstvo tvorili ruskí slovakisti a bohemisti, predstavitelia tlače a médií a viacero známych osobností moskovského divadelného a kultúrneho života. Prezentovali sa dve knižné vydania dramatických textov s vročením 2008 – Uviadšij sad ľubvi (Zvädnutý sad lásky), ktoré vydalo sankt-peterburské vydavateľstvo Baltijskie sezony za podpory bratislavského Divadelného ústavu, a Ruská dráma z edície Nová dráma DÚ. Zborník Zvädnutý sad lásky obsahuje 8 slovenských hier J. Bárča-Ivana, R. Slobodu, K. Horáka, E. Maliti-Fraňovej, S. Lavríka, V. Klimáčka, P. Weissa a R. Olekšáka v ruskom preklade O. Maleviča, N. Šuľginovej, E. Kolomijcevovej a ďalších prekladateľov. Ako sa vyslovil vo svojom príhovore Oleg Malevič, ktorý je otcom idey knihy, predstavuje jej koncepcia akýsi kompromis medzi snahou ukázať slovenskú drámu 20. storočia okom odborníka v historickom priereze s naznačením hlavných vývinových tendencií a pragmatickým zámerom priniesť do ruského kontextu tituly, ktoré by sa prípadne mohli ujať na divadelných scénach. Úryvky z textov prítomných autorov Evy Maliti-Fraňovej a Silvestra Lavríka s profesionálnou bravúrou predniesli herci moskovského Gogoľovho divadla s režisérom Sergejom Jašinom. Druhá prezentovaná kniha Ruská dráma predstavuje výber z tvorby predstaviteľov jej najnovšieho prúdu, tzv. novej drámy. Nájdeme tu 5 textov dramatikov 21. storočia Maxima Kuročkina, Jurija Klavdieva, Vasilija Sigareva, Oli Muchinovej a Ivana Vyrypajeva v slovenskom preklade E. Maliti-Fraňovej a Romany Maliti, ktorá knihu predstavila divákom spolu s moskovským divadelným kritikom Johnom Freedmanom, autorom doslovu. Diela novej ruskej drámy uverejnené v publikácii sa za krátky čas stretli na Slovensku s veľkým záujmom, sú aj pokusy o vytvorenie divadelných predstavení, napr. podľa Vyrypajevovho Júlu a naposledy podľa Sigarevovho Vĺčika, ktorý sa mimochodom stal predlohou úspešného filmu zrežírovaného samým autorom. J. Freedman začal vlastným životom, totiž ak by sa odvíjal ináč, dnes by sa divákom prihováral po slovensky, pretože sa narodil v Batizovciach, no osud ho zavial do USA a odtiaľ do Ruska, kde žije od študentských čias už takmer 20 rokov. V súvislosti s ruskou drámou na Slovensku s nadšením a vďakou spomínal slovensko-ruský projekt Focus Rossia, ktorý pred dvomi rokmi v rámci bratislavského festivalu Nová dráma zrealizoval Divadelný ústav. Bola to zaujímavá príležitosť z rôznych aspektov prezentovať niekoľkých súčasných ruských dramatických autorov. Z pléna padol návrh, aby sa do podobného projektu, ale v opačnom garde, pustila aj ruská strana. Reakcia bola úplne spontánna – „da, da, da!“
–me–
