Nová generácia slovenského textárstva sa začala formovať koncom päťdesiatych rokov minulého storočia, keď doznieva ideologicky ladená národná pieseň a populárna hudba sa postupne zbavuje pút schematickej ujarmenosti. Medzi najznámejšie mená patria Rudolf Skukálek, Vít Ilek, Ján Turan a, žiaľ, už nebohý Boris Droppa. Možno i z nechuti k súčasnému hudobnému trendu vydáva po takmer deviatich rokoch od jeho smrti vydavateľstvo DAXE výber z jeho textov a aforizmov.

Pre knižku Pre pána Žána! sú príznačné zvukomalebnosť a „piesňové“ štylistické figúry, ktorých funkčné využívanie dovoľuje autorovi tematizovať i motívy smútku bez zbytočného sentimentálneho rojčenia. V  básni Smutné blues je nepochopiteľná skutočnosť prekročená duševnou silou lyrického subjektu a anakreontskou záľubou vo víne: „Nevolal som ten smútok, sám si je na vine, / dám ho do pohára, utopím vo víne.“ A hoci sa na niektorých miestach zdá, že autorov optimizmus už-už odfrčí, znovu sme vrhnutí do „cirkusovej fauny“, kde klauni „z veselých tónov / pre levov a slonov / stavajú na dne potlesku / domov“. A keď vás aj na takom útulnom a bezpečnom mieste vystraší nebodaj Upír z Nosferatu, nemusíte sa vôbec báť. Droppa stereotyp krvilačného zvodcu sebaironicky a humorne relativizuje: „Verte mi, páni, panie, / že pre nás požehnanie / bola by Alžbeta Báthoryčka!“ Droppove aforizmy a texty priam vyskakujú z kože, preto niet divu, že o výtvarnú zložku knihy sa postaral ilustrátor Martin Kellenberger. Jeho priam rozprávkovo živé kresby prispievajú k vizuálnej príťažlivosti a tvoria akýsi pendant k jednotlivým textom.

Je len na nás, či budeme Pre pána Žána! čítať ako rýdzo textársky počin, alebo sa v časoch chudobných na vitalisticky ladenú poéziu vydáme za kvalitou práve do tejto knihy. Myslím si, že ako forma prevencie proti uponáhľanosti súčasného sveta padne každému vhod.