Štvrtok 16. augusta bol druhým dňom verejných diskusií na nádvorí Kammerhoffu na tému Slovenská kultúra, veda a umenie v porovnaní s európskou kultúrou v čase podpísania Rímskych zmlúv. Priniesla veľmi podnetné reflexie v osobnostnom a osobitom podaní významných predstaviteľov slovenského a európskeho umeleckého a vedeckého života.

 

Širokospektrálnosť témy
podnietila moderátorov
Juraja Alnera
Antona Hykischa
rozdeliť ju na tri podtémy.   


Anton Hykisch


Juraj Alner

 

  • O kultúrno-politickej situácii v roku 1957 na Slovensku a v bývalej ČSR podali svoje svedectvo a reflexie moderátori debaty a hostia: slovenský teatrológ Miloš Mistrík a pedagogička a historička Irena Roháčová.
  • V druhej podtéme Slovenská kultúra a umenie koncom 50. rokov a jej kultúrne kontakty s Európou prezentovali svoje názory básnik, filmár a viceprezident Capalestu Albert Marenčin, vydavateľ Ján Roháč, portugalský odborník na filmové umenie a médiá Joao Correa a básnik a prekladateľ Igor Hochel.
  • K tretej podtéme Slovenská veda koncom 50. rokov, porovnanie s Európou prispeli svojimi osobnými náhľadmi akademik Juraj Hraško, sochár a pedagóg Milan Lukáč, teatrológ Milan Polák a básnik a prekladateľ Jozef Mihalkovič.

 

 

Heligonkári z Klenovca
boli súčasťou koncertu
Anjeli v kostole


Detský spevácky zbor vo Virofly z Francúzska na koncerte Anjeli v kostole

Magda Vášáryová a Michel de Maulne vo vzájomnej diskusii

Ich vystúpenia prevažne vychádzali z osobných skúseností v dotyku s priestorom a obmedzeniami doby v tvorivej umeleckej a vedeckej realizácie jednotlivca, no zahŕňali aj celospoločenské, resp. politické podmienky vtedajšieho života.

Vo viacerých príspevkoch sa zhodne konštatovalo slovo paradoxy, v ktorých vznikali či pôsobili diela domácich tvorcov, ako prenikali vplyvy a informácie zo zahraničia, čo spôsobovala manipulácia moci a čo sa stalo so schopnosťou ľudí premýšľať v jej rámcoch i poza ne.

V záverečnom slove Juraj Alner zhrnul výslednicu debaty ako potrebu „hovoriť o minulosti a konfrontovať ju samu so sebou“. Myšlienku rozviedol ako potrebu hodnotiť nielen politický režim, veď aj ten bol komplikovaný, ale upriamiť pozornosť aj na to, na čo Západ zabúda: že chápať východný blok ako monolit nie je správne: „Veď nielen v ľudských osudoch nebolo všetko jednoliate (a cez osudy ľudí sa tvoria dejiny), aj my sme neraz vysvetľovali, že Moskva nie je Praha a Praha nie je Bratislava, nie všetko bolo to isté. Boli tu veľmi pestré pohyby konkrétnych ľudí v konkrétnych situáciách. Preto sa oplatí venovať viac pozornosti tejto etape našej minulosti, ktorá sa nás stále dotýka, preto treba, aby sa o nej hovorilo.“

Umelecký program festivalu Capalest v druhý deň naplnili vystúpenia hudobníkov z Chrenovca – Brusna s hrou na fujarách a trombitách, rómskej kapely primáša Jána Demeho, zloženej z cigánskych muzikantov z Klenovca a z Podpoľania. Hlavný večerný program nazvaný Od Nevy k Stredomoriu cez Dunaj a Drinu bol hudobno-poetickým večerom vytvoreným z toho najlepšieho, čo za predchádzajúcich päť ročníkov festivalu zaznelo v starobylej Banskej Štiavnici. Otvorený priestor nádvoria Starého zámku vytvoril s vnímavosťou publika neopakovateľné a jedinečné fluidum takého intímneho umenia, akým je poézia. Zneli na ňom verše tridsiatky básnikov z pätnástich krajín – v slovenčine, francúzštine a rodnom jazyku básnikov.

Ľubica Suballyová

Foto: autorka