Dva impulzy pre slovenskú poéziu pre deti

Na základe bilančných hodnotení slovenskej poézie pre deti a mládež, pravidelne publikovaných v revue o umení pre deti a mládež Bibiana (Z. Stanislavová, M. Klimovič a D. Dziak) a v prílohe letného dvojčísla časopisu Knižná revue (T. Vráblová), možno konštatovať, že súčasná slovenská poézia pre deti a mládež má (pod)priemernú úroveň. Po roku 1989 nastupujúca generácia básnikov nepriniesla výraznejšie posuny v poetike veršovania pre deti a ani vydavateľstvá nedokázali a stále nedokážu vyrovnať tento deficit prostredníctvom prekladovej poézie, ktorá je na periférii vydavateľských aktivít.

Na tomto mieste vyzdvihnem aspoň dva prínosné preklady občianskeho združenia Slniečkovo: Pes vo vesmíre (2010) od M. Sweeneyho a Dvaja ľudia (2017) od I. Chmielewskej, ktoré by si zaslúžili výraznejšiu odbornú a čitateľskú pozornosť.

Humor, lyrickosť aj ťažké témy

Hľadanie mladých básnikov pre deti a mládež a novej poetiky teda stále pokračuje. Koncom roka 2018 literárny časopis Vertigo (OZ FACE) vydal špeciálne číslo o detskej poézii. Vydavateľstvo Perfekt v roku 2019 usporiadalo popri tradičnej súťaži (už 15. ročník) o najlepšiu pôvodnú poviedku pre deti a násťročných aj prvý ročník súťaže o najlepšiu pôvodnú báseň určenú deťom a mládeži, pričom najlepšie texty vydalo v zborníku Kapitán Spomienka. Obe uvedené iniciatívy možno považovať za kvalitatívne impulzy pre súčasnú slovenskú poéziu pre deti a mládež.

Špeciálne číslo časopisu Vertigo bolo teda zamerané výlučne na detskú poéziu. Svoju tvorbu v ňom prezentujú slovenskí autori najmladšej, strednej a staršej generácie, čiže poézia pre deti písaná deťmi, mládežou i dospelými. Z pripravovaných básnických zbierok uverejňujú istú časť L. Šafranová s R. Šafranom a S. Kaščáková. Šafranovci predstavujú tematicky jednotné básne z ročného obdobia zimy, v ktorých funkčne vyjadrujú detské videnie sveta s jemným vypointovaným humorom. Výborné sú najmä báseň Nekonečný šál, originálne zobrazujúca spojenie rodiny („všetkých som ich jedného dňa zavinul, / nech sú so mnou prichystaní na zimu“) a Na svätého Mikuláša, v ktorej sa vtipne konkretizujú šibalstvá dieťaťa, prirovnávaného k čertovi, zavŕšené fundamentálnym detským dobrom. Rovnako päť básní z pripravovanej zbierky má aj poetka S. Kaščáková, adresované sú staršiemu čitateľovi. Práve básne určené recipientovi staršieho školského veku absentujú v súčasnej slovenskej poézii pre dospievajúcich. Jej básne charakterizuje poetická ľahkosť so subtílnym vtipom.

Autentické detské texty zastupujú The Jandošeks (Saško, Ivanko a Idka Jandošekovci), v ktorých tematizujú svoj deň, harmonogram („NE hry presťahované k babke“, túžby: „I hope I´ll get married to Noemi“) a city („Keby niekto prišiel včas, mráz by sa / otočil“). Tri nápadité zábavné básne ponúka G. Kuľbak, ktorý jednoducho vie pracovať s kategóriou komického, napríklad prirovnaním traktora k slonovi či človeka k netopierovi, čím naznačuje spojitosť medzi človekom a zvieraťom: „Keď sa večer horeznačky / zvesím, budem / jeho bratranec?“. P. Timko Gomma napísal jednu, ale zato symbolicky nasýtenú báseň, ktorá si vyžiadala osobitnú dvojstránku s nádhernou ilustráciou M. Čorejovej.

Detské básne zastupujú aj autorky T. Strenková a S. Čandíková. Strenková sa snaží predovšetkým vyjadriť pocity lyrického subjektu, pričom sa nevyhýba ťažším témam, ako sú puberta, inakosť a smrť, ktoré absentujú v súčasnej slovenskej poézii pre deti: „nech ťa anjeli venčia / v psom nebi“. S. Čandíková sa zameriava na navodenie atmosféry, konkrétne napríklad hluk súčasného sveta v kontraste k tichu lyrického subjektu: „ležíme / na koberci / a počúvame ticho“, alebo nálada cestou do školy kreovaná na protiklade ľahkého a ťažkého.

Preklady nielen o rodinných vzťahoch

Súčasťou daného čísla sú aj svetoví poeti píšuci pre deti. Výrazne originálne sú básne nórskej spisovateľky G. Dahleovej (prel. P. Mikulášová). Obohacujúci pre slovenský kontext je najmä dlhší naratívnejší text Tik-tak, vraví čas, ktorý poodhaľuje podstatu času prostredníctvom dialógu medzi dievčaťom a Časom: „ak Čas niečo nedokáže, / tak je to byť celkom ticho“. Nasleduje cyklus básní o posteliach S. Plathovej z knihy Čarovný oblek Maxa Nixa (2016, prel. M. Gavurová a J. Gavura), v ktorých americká poetka variuje rôzne podoby leitmotívu postele, pričom z nich vyžaruje radosť z fantazírovania.

Svoj veselý naturel nezaprel už spomínaný G. Kuľbak ani pri preklade básní ruských poetov: J. Vladimirov, G. Oster a A. Givargizov, v ktorých dominuje humor. Básne dvoch poľských autorov T. Różewicza a J. Brzechwu preložil skúsený prekladateľ a spisovateľ P. Milčák. Báseň T. Różewicza Premeny účinne stvárňuje hranie sa medzi otcom a dieťaťom, čo pôvabne vyúsťuje k matke, ktorá je pre syna miestom bezpečia: „hlavu si ukrýva do tepla jej šiat“. Tri básne J. Brzechwu sú vtipne prepracované a vypointované. Číslo končí úryvkom z knihy T. S. Eliota Šibalova príručka šikovných mačiek (2015, prel. J. Gavura). Vysokú umeleckú hodnotu čísla dotvára grafický dizajn M. Čorejovej a prevažujúce ilustrácie M. Rudášovej.

Kapitán Spomienka

Vydavateľstvo Perfekt v spolupráci s detským časopisom Fifík, detským Združením korytnačky a s podporou Domu umenia pre deti BIBIANA prináša v zborníku Kapitán Spomienka devätnásť básní od osemnástich autorov. Garantom literárnej súťaže je literárny vedec a spisovateľ Peter Karpinský, názov zbierky je pomenovaný podľa víťaznej poviedky, ktorú vyberá detská porota.

Víťaznou básňou sa zaslúžene stala báseň BUSstory od Z. Martiškovej, ktorá má ako jediná v knihe dve básne. Jej druhý text sa nazýva A teraz tú našu, pričom ide taktiež o jednu z najlepších básní v zbierke. V oboch prípadoch ide o dlhšie texty, ktoré sú jazykovo aktuálne a tematicky veľmi blízke detskému čitateľovi. Budúce povolanie: „A ani mne nezabránia. / Budem vodič z povolania!“; život v školskej jedálni: „Kým však pizza nie je stredom zeme, / v jedálni sa asi nenajeme!“). Obe básne sú originálne, vtipné, prepracované a vypointované, funkčne sa v nich využíva intertextualita vo vzťahu k Tolkienovi: „Skončí sa to aj tak riadne neslávne, / neporazíš Spoločenstvo jedálne“.

Zábavná je aj fantastická báseň M. Hlušíkovej Lietajúca krava. Metaforickosťou a symbolickosťou vyniká text O Larve od R. Daleckého, ktorý premyslene pracuje s ireálnom. Predškolákov určite pobaví hravá báseň o mliečnom chrupe Rastú ako huby po daždi od J. Šimulčíkovej. Súčasným deťom čaro (minulých) prázdnin (u strýka na dedine) pripomína M. Šipošová v nostalgickom texte Super prázdniny. Vyzdvihnem ešte ľahkosť a jemný humor básne Dúšok s duchom E. Kolmanovej, tému hendikepu v texte R. Korbovej Láska na prvý pohľad a báseň Rebelka od A. Oravcovej, ktorá môže osloviť tínedžerov.

Čo bude ďalej?

Na záver by som vyslovil niekoľko očakávaní do bližšej i vzdialenejšej budúcnosti. Snáď L. a R. Šafranovci a S. Kaščáková dokončia svoje pripravované zbierky básní pre deti a mládež; spomínaní mladí autori neprestanú tvoriť a postupne vytvoria aj ucelené knihy pre deti; vydavateľstvá dopomôžu k dokončeniu uvedených prekladov zo svetovej poézie pre deti; časopis Vertigo v blízkej budúcnosti nadviaže na svoje špeciálne číslo a aj iné literárne časopisy zrealizujú podobné projekty; vydavateľstvo Perfekt bude pokračovať v súťaži o najlepšiu pôvodnú báseň pre deti a násťročných, resp. že sa tým inšpirujú aj ostatné vydavateľstvá, a začne sa vydávať viac kvalitnej poézie pre deti a mládež.

Dávid Dziak (1992) je odborným asistentom na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty PU v Prešove, kde sa venuje najmä literatúre pre deti a mládež. Pozn.: Článok vznikol s podporou projektu VEGA č. 1/0095/18.