Vyhľadávanie
Náš knižný trh nikdy nie je práve presýtený publikáciami o karikaturistoch, takže o to viac vynikajú dva šťavnaté retrokúsky z vydavateľstva Fo Art: Nielen Jožinko a Zábranský na Slovensku. Obe knižky spája meno ich zostavovateľa Fera Jablonovského, ktorý svoju (takmer) encyklopedickú znalosť slovenskej karikatúry 60. a 70. rokov dokázal skvele zúročiť. Ukázal nám totiž jej dva protipóly, dva rozdielne pohľady na dobu. Zo starých, často nereprodukovateľných obrázkov, zreštauroval vtedajší výtvarný svet natoľko, že máme až hmatateľný pocit reality druhej polovice 20. storočia.
Nielen Jožinko (Život a dielo Jozefa Scheka) je záverečný dezert série kníh predstavujúcich Jozefa Scheka Babuška – autora nesmrteľného komiksu Jožinko – dieťa svojich rodičov, ktorý vychádzal vyše dvadsať rokov v humoristickom časopise Roháč. Už z názvu je jasné, že editor mal snahu ukázať Jozefa Babuška z viacerých pohľadov, nie iba ako tvorcu roháčovskej ikony. Tak nám predstavuje Babuška ako maliara, grafika, ilustrátora, rezbára a samozrejme ako brilantného karikaturistu. No nielen to. Nielen Jožinko je láskavá, priateľská a hlavne kultivovaná gratulácia k majstrovej deväťdesiatke. Za všetky pozdravy odcitujem jeden od toho najpovolanejšieho, od teoretika výtvarného humoru Kornela Földváriho: „Pootvoril mi dvierka do sveta, z ktorého sa mi zakrútila hlava. Do sveta plného prekvapení a nečakaných zvratov. Celkom nebadane ma naučil pri tom vidieť veci inak okolo seba, vnímať bizarné súvislosti. A nebrať sa priveľmi vážne ani na samom dne beznádeje. Na celý život. Vďaka, Jožko!“
Knižka Zábranský na Slovensku (1966 – 1971) vyvoláva úplne iné emócie. Pripomína viac obžalobu než nostalgické spomínanie na minulosť. Hovorí priamou rečou politickej satiry. Dodnes ohromuje odvahou zobraziť nadutosť mocných.
Vlastimil Zábranský (1936) patrí k svetovej extratriede výtvarného humoru. Rodák z Vráži u Berouna žijúci v Brne prispieval do slovenských časopisov Kultúrny život a Roháč. Práve z týchto periodík sa Ferovi Jablonovskému podarilo urobiť exkluzívny výber z rokov 1966 – 1971, čiže z najhektickejšieho obdobia socializmu. Symbolických 75 obrázkov (aj toto dielo vyšlo pri príležitosti životného jubilea) rozpovedá príbeh odvrátenej tváre socializmu: strach, zbabelosť, poklonkovanie, tuposť davu či obmedzenosť, cynizmus a krutosť mocných. Karikatúry beztvarých činovníkov a ich rovnako beztvarých obetí. Neustále prítomné čierne pruhy nápadne pripomínajúce väzenské uniformy.
Pri listovaní tejto knižky sa nedá neuvedomiť si, že zlaté šesťdesiate mali i svoju hrdzu. I teraz jeden príklad za všetky: na šrafovanom pozadí kresby visí velikánsky strelecký terč bez zásahu guľky. Pred ním na zemi leží postava s natiahnutými rukami. Telo má prevŕtané desiatkami zásahov. (Mimochodom, práve táto karikatúra bola uverejnená na titulnej strane Kultúrneho života v r. 1967 pri článku o Vl. Clementisovi.)
Spomínané publikácie Nielen Jožinko (Život a dielo Jozefa Scheka) i Zábranský na Slovensku (1966 – 1971) z vydavateľstva Fo Art sú slovom do bitky. Či už do tej o výtvarných tendenciách druhej polovice 20. storočia, alebo do tej, ktorá sa snaží v ybojovať dôstojné postavenie karikatúry dnes.
