Vyhľadávanie
Gróf a uhorský palatín Juraj Turzo je významnou osobnosťou našich dejín z prelomu 16. a 17. storočia. Bojovník proti Turkom, diplomat, radca cisára Rudolfa II. a mecenáš umenia sa zaslúžil o zriadenie samostatnej evanjelickej cirkvi v Uhorsku a mal blízky vzťah k Slovákom, zastával sa ich v národnostných sporoch a podporoval slovenských vzdelancov. Osudy tejto pozoruhodnej historickej postavy približujú hneď dve zaujímavé publikácie. Už ich titulné strany naznačujú mnoho o autorských koncepciách pri uchopení historickej skutočnosti. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa historické osobné mená majú prepisovať foneticky, slovenskými grafémami bez rešpektovania historického tvaru. Niektoré argumenty v prospech úzu sú logické a prijateľné: tento spôsob má pomôcť vytvoriť si vzťah k uhorskému obdobiu dejín, aby sa nepociťovalo ako cudzie a čisto maďarské. Viacerí historici aj archivári však namietajú proti podobnému postupu a žiadajú zachovanie historických foriem. Ich najsilnejším argumentom je rešpektovanie osobných práv nositeľa mena.
Kolektív autorov diela Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi pod vedením Pavla Dvořáka sa pridŕžal pravidiel a zásadne používa slovenské varianty historických mien (občas sa ale autori pomýlili, uvádzajú napríklad tvar Ketskeš namiesto správnej formy Kečkeš). Reprezentatívny album bohato zdobený veľkoformátovými fotografiami vznikol v spolupráci Matice slovenskej s regionálnymi múzeami. Kapitolám predchádza anglické zhrnutie, dvojjazyčné sú aj popisy k ilustráciám. Pateticky ladené texty sa miestami nevyhnú jemným hyperbolizáciám, napríklad autor v úvode prvej kapitoly nadnesene opisuje, ako sa narodením Juraja Turzu „zrodil rod, silnejší a bohatší ako kedykoľvek predtým, ktorý v sebe po stáročia pestoval šľachetnosť a zároveň podnikavého ducha“. Z kapitoly je však jasné, že palatín bol posledným mužským potomkom svojho rodu a jeho jediný syn zomrel veľmi mladý, ostali po ňom „iba“ dve dcéry, čím táto vetva rodu po meči vymrela. Kapitoly sú koncipované pútavo, poskytujú komplexný obraz života v 16. storočí od spôsobu stravovania a liečenia, cez priebeh vojen, dopadu reformácie na človeka až po mikropríbeh lásky palatína, ktorý sa zachoval v jeho listoch manželke. Texty charakterizuje beletrizujúci štýl, niekedy sa kladie väčší dôraz na umeleckú výraznosť než na historickú presnosť. Atraktivitu knihy má zvýšiť ambícia autorov poskytnúť čitateľom aj kuloárne informácie v podobe narážok na ezoterické zameranie Turzu či grafologickým rozborom jeho písma.
Dvojica autorov knihy Palatín. Životné osudy Juraja Thurzu (Georg) Jozef Kočiš a Jana Kurucárová vytvorila dielo na základe archívnych materiálov, ktorých gros tvorí rodinná korešpondencia Turzovcov. Jozef Kočiš je známym archivárom, aj preto pravdepodobne zachováva historické tvary názvov, ako sa s nimi stretáva v listinách. Históriu tlmočí cez príbehy a minidejiny zachytené v dokumentoch, čím nadväzuje na moderné trendy historiografie. Polemizuje a diskutuje s dielami maďarských historikov a upozorňuje na dôležitosť výskumu rodinného archívu palatína. Text je bohato podložený pramenným materiálom, poznámkový aparát je umiestnený v závere knihy. Zachovala sa tak prehľadnosť a vzdušnosť textu, čo je veľmi priateľské k čitateľom a zároveň poskytuje priestor pre tých, ktorí chcú nadviazať na výskum. Knižku však charakterizuje rovnaká jednorozmernosť, akú vyčíta ostatným bádateľom, ktorí pri životopise Turza zanedbali archívy na Slovensku. Aj keď je pravdepodobné, že autori knihy podrobili pramene vnútornej aj vonkajšej kritike, v samotnej knihe o tom nenájdeme žiadnu informáciu. Preto vzniká dojem, že nekriticky prijímajú všetky informácie a údaje citovaných dokumentov bez toho, že by ich porovnali s inými listinami alebo preskúmali, aké zámery mal autor spisu. Veľmi jasne sa tento prístup prejavil v kapitolách o krvavej grófke Alžbete Báthoryovej. Kočiš a Kurucárová uvádzajú výpovede obžalovaných, ktoré považujú za pravdivé, bez toho, že by uviedli možnosť nátlaku či klamstva svedkov. Na záver knihy je zaradené zhrnutie v anglickom, nemeckom a maďarskom jazyku.
Napriek menším nedostatkom obe publikácie o palatínovi Turzovi podávajú obraz fascinujúcej historickej osobnosti, ktorej životné osudy dokážu osloviť aj súčasného čitateľa.
