Pred pár rokmi som mal robiť anketu o tom, či má klasická kniha šancu obstáť popri elektronickej. Dnes mi táto otázka pripadá absurdná, najmä ak je položená 40-ročným, prípadne starším ľuďom. Vyrastal som „zasypaný“ knihami a pamätám si aj tie samizdatové, písané strojom cez 22 kopirákov, alebo tie pašované z cudziny, za ktoré hrozilo vyhodenie zo zamestnania, ak nie rovno basa. S knihou som strávil tisíce dokonalých dobrodružstiev a sladkých stretnutí a dnes, keď vstúpim do jedného z veľkých kníhkupectiev, ani neviem, do ktorého oddelenia ísť a čo skôr obdivovať. Pokojne by som tam mohol stráviť aj deň listovaním v nejakých krásnych, veľkých monografiách, cestopisoch, životopisoch či knižkách, čo sú dokonalými umeleckými dielami od prvej po poslednú stránku. Aj vy určite viete, ako voňajú nové knihy alebo tie staršie, v koženej väzbe, či tie stáročné so zažltnutými stránkami. Je veľmi príjemné po prvýkrát ich ohmatať, otvoriť, prebehnúť prstami, odkladať ich na nočný stolík, ešte nedočítané. Rozumiem fenoménu elektronickej knihy, ale nepripadá mi vôbec príťažlivá, a keď si predstavím, ako sedím na pláži a čumím do tabletu, kde sa mi text v odleskoch slnka stráca, vôbec sa mi to nepáči. Veľmi dobre viem, ako ma bolia oči od čítania novín v počítači, a keď som v ňom skúšal čítať knihu, po 15 minútach som to vzdal. Pripadalo mi to hlúpe, neosobné, necitlivé voči autorovi, možno som staromódnejší ako modlitebná knižka, ale potrebujem a chcem sa knihy dotýkať, listovať jej stránkami, vložiť si ju do vrecka kabáta, tašky, dovolenkového kufra. A aká je krásna masívna drevená knižnica plná kníh! Som presvedčený, že múdra kniha, aj tá z antikvariátu, je ten najvzácnejší, dokonalý, duchovný darček – senzačný „Sezam, otvor sa“, absolútny artefakt, ktorý už bol dávno dovedený k dokonalosti, a preto u mňa elektronická knižka boduje len na 50%. Aj preto, že je závislá od zdroja energie, a ak ho zrazu nemáte, môžete si svojím tabletom akurát tak podložiť nohu stola...
