Neviem, čo si myslíte o Biblii vy, no ja ju mám na poličke, kúsok od písacieho stola, hoci sa cítim byť vyslovene vlažným kresťanom. Už vedľa nej ležal Talmud, Korán, Bhagavadgíta, Epos o Gilgamešovi, Tibetská kniha mŕtvych, zopár skvelých románov, poviedkových kníh, básnických zbierok a nejedna monografia. Všetky tieto knihy niekam zmizli, ale Biblia zostala. Nemyslím si, že by som jej venoval zvláštnu pozornosť, a ani som príliš nepremýšľal nad tým, či je práve táto kniha kníh dielom skutočne inšpirovaným Božím duchom. Slovo Biblia je gréckeho pôvodu a znamená knihy. Teda: nie kniha, ale množstvo kníh, lebo Biblia má v sebe 66 kníh (spisov), ktoré tvoria malú knižnicu. Obsahovo však pre mnohých ľudí znamená viac ako tisícky kníh v tej najkomplexnejšej knižnici sveta. Mňa na nej udivuje jej vlastnosť meniť životy ľudí naprieč stáročiami. Vo väzení dokáže obrátiť k dobru ťažkého zločinca, je pomocníkom aj pre osamelého človeka či človeka zúfalého, zvedavého, šťastného, pochybujúceho o svojej viere, či pre toho, kto hľadá múdre a nadčasové slovo útechy alebo modlitbu, čo by ho pozdvihla z bahna každodennosti. Je mi sympatické, že nielen v mnohých amerických hoteloch je práve Biblia samozrejmou súčasťou inventáru izby. Mne pomohla inak, lepšie a hlbšie pochopiť dielo a osobnosť Salvadora Dalího. Vždy som si myslel, že bol len márnotratným, výstredným, exhibicionistickým a pyšným človekom, ktorý možno miloval svoju ženu Galu, no potom už nikoho okrem seba. Keď som však pred troma rokmi videl Bibliu Dalí (Ikar), teda majestátnu, nádhernú, 12 kg vážiacu knihu so 105 ilustráciami majstra Dalího, pochopil som, že tento maliar mal v sebe vysokú mravnosť, zbožnosť, pokoru, úctu k životu a dar videnia vecí tým magickým spôsobom, ako mali asi aj evanjelisti, čo spísali časť z knihy kníh. Obrazy Dalího Biblie na mňa prehovorili esperantom ducha, ktorému porozumejú všetci tí, čo sa vedia čo len na chvíľku pozorne zadívať srdcom.
