Posledných pár rokov mám nedôveru k životopisným knihám. Tento žáner je na Slovensku dosť devalvovaný „zaujímavými životopismi“ ľudí, čo prakticky nič nedokázali, no zúfalo sa v posledných kŕčoch podenkovej popularity ešte potrebujú zviditeľniť. A tak má svoj životopis v kníhkupectve neúspešný politik, spevák, seriálová hviezdička, moderátor, mediálne známy alkoholik, bývalý nájomný vrah... Hocikto, kto si to zaplatí. Ak vám ja ako básnik a chlapík známy nespútaným životom odporučím životopisnú knihu anglického futbalového trénera Alexandra Fergusona Môj život (Ikar), pomyslíte si, že mi šibe z tepla alebo som sa dal na stávkovanie a šport sledujem z nutnosti. Kdeže, o tejto knihe hovorím a najmä mladším ľuďom ju odporúčam z jedného konkrétneho dôvodu. Vykresľuje totiž pozitívny vzor – osud obyčajného človeka, ktorý sa vypracoval z nuly na celosvetovo uznávanú osobnosť a dokázal to len svojou postupnou, poctivou prácou a buldočou húževnatosťou. Mnoho (nielen) mladých totiž dnes podlieha nezdravej, hlúpej ilúzii, že sa stanú slávnymi, bohatými, úspešnými, či dokonca uznávanými asi tak za dva mesiace. Vyhrajú talentovú súťaž, pobudnú v reality šou, nafotia pár fotiek, vydajú knihu, CD, mihnú sa vo filme a svet pred nimi padne na riť, onemie úžasom a zahrnie ich chválou a peniazmi. Nie, milí moji, nie je to tak! Vyznie to ako trápna poučka zo socializmu, no úspech príde len poctivou, dlhodobou prácou, ktorá postupne rozvinie prípadný talent, čo ste zdedili od otca či ho máte od Boha. Existujú, samozrejme, frajeri, čo vyletia ku hviezdam veľmi skoro a žiaria, až to oslepuje... Ale tých je len zopár a niektorí to nezvládnu a zhoria ako lietavica. Sira Alexa obdivujem preto, že si vždy veril, tvrdo makal a nikdy mu nenapršalo do nosa, ani vtedy, keď už bol pre mnohých trénerským bohom. Aj vám by mohol dodať odvahu, aby ste na sebe robili ďalej a nečakali hneď na medaily.
