Vyhľadávanie
Vždy je pre mňa príjemným spestrením odskočiť si k svetovej klasike a pozorovať, ako kedysi vnímali svet známi majstri slova. Zaujímavé býva najmä zistenie, že aktuálnosť zobrazovaných tém a problémov môže byť až zarážajúca. Mení sa zväčša len čas, tituly a oblečenie. Tak napríklad túžba po moci a majetku, pokrytectvo, telesná príťažlivosť či sila rodiny sú nadčasové témy, ktoré čitateľovi ponúka trojica románov v novej edícii Svetová klasika z Vydavateľstva Slovart.
Prvý z nich, Gogoľove večne živé Mŕtve duše (1842), rozhodne nemôže poskytnúť iné ako nefalšovaný zážitok. Nesmrteľný protagonista Čičikov patrí medzi najprešibanejších honcov majetku v dejinách svetovej literatúry. Neobvyklým skupovaním „nepotrebných duší“ mŕtvych poddaných (s cieľom výhodnejšieho predaja) sa postupne snaží vydobyť nielen kapitál, ale aj spoločenské postavenie. Samozvaný zemský radca Pavel Ivanovič vie komu, kedy a ako zalichotiť, aby vyťažil maximum z každej situácie, čím si postupne získava sympatie bohatých samoľúbych ľudí, a zároveň pripravuje „pôdu“ na výkup mŕtvych duší. Gogoľov (anti)hrdina nie je tradičným zloduchom, ale prefíkancom, ktorý využíva medzery v zákonoch a predovšetkým slabosti druhých. Je iba zrnkom v púšti, jedným z mnohých – práve tým sa poukazuje na zvrátenosť takejto spoločnosti. Nikolaj Vasilievič Gogoľ ponúka rozsiahlu panorámu ruskej statkárskej aristokracie devätnásteho storočia, ktorú nekompromisne podrobuje posmešnej kritike. Aj vďaka svojej otvorenosti, ktorá spôsobila, že román pri prvom pokuse neprešiel moskovskou cenzúrou, dosiahol nesmrteľnosť svojich postáv. Mŕtvymi dušami potvrdzuje renomé majstra satiry, ktorý iróniou „prešpikuváva“ celý text. Slovenský preklad Dana Lehutová.
Ak som hovoril o otvorenosti pri zobrazovaní spoločenských problémov, nemožno obísť román Milenec lady Chatterleyovej (1928), ktorý, okrem toho, že v čase vydania spôsobil obrovský šok a vlnu pobúrenia (hoci necenzurovaná verzia vyšla až 30 rokov po smrti autora), aj v dnešnej exhibicionistickej dobe pôsobí okázalo a provokačne. David Herbert Lawrence, anglický modernista, vo svojej najkontroverznejšej knihe pracuje s priestorom navzájom opačných svetov. Gro dejových udalostí sa totiž odohráva na prepychovom panskom sídle Wragby Hall, kontrastujúcom s pochmúrnosťou baní, ktorými je región posiaty. Ústredný konflikt tvorí rozpor medzi vojnou zmrzačeným a doživotne impotentným Cliffordom a krásnou lady Constance, ktorá čoraz viac túži po telesnej rozkoši a potomstve. Connie sa ocitá pod silným tlakom pochmúrneho prostredia prázdneho kaštieľa, zvonka aj znútra znecitliveného manžela a objavujúcich sa materských pudov. Lady Chatterley spoznáva manželovho hájnika Mellorsa, ktorý sa napokon stáva jej milencom a prebúdza v nej predtým nepoznanú rozkoš a uspokojenie. Autor pri zobrazení sexuality ignoruje konvenciou zadefinované hranice tabu a s nebývalou otvorenosťou opisuje detaily milostného aktu. Lawrencovo až anarchistické oslobodenie sa od anglickej prudérie dostalo podobu ostentatívnej terminológie z oblasti telesnosti, či narušenia striktnej spoločenskej maniery (pohlavné zblíženie šľachtičnej a hájnika). Až freudovské psychoanalýzy hrdinkinho vnútra zároveň dokladujú, že ani náhodou nejde o pornografiu, ako to mohla tvrdiť dobová kritika či publikum. Autorovo umelecké aj ideové posolstvo je totiž evidentné z viacerých skutočností: Cliffordovo (telesné aj duševné) mrzáctvo je následkom prvej svetovej vojny; mladá Constance túži po živote so všetkými náležitosťami, odmieta dožívanie v zajatí smrteľnej úzkosti; pohlavný akt milostnej dvojice prerastie v životaschopnú lásku. Milenec lady Chatterleyovej je jednoducho kniha, ktorá správnym spôsobom šokuje a udržuje čitateľa v napätí. Do slovenčiny preložila Šarlota Barániková.
Tretím titulom edície je román Malé ženy (1868) od americkej autorky Louisa May Alcott, ktorá sa tu inšpirovala vlastným životom. Je to etický príbeh o dôležitosti rodiny, sile jej pút, o láske a obetavosti, no predovšetkým o ceste k mravnej čistote. Tú sa snaží dosiahnuť rodina Marchová, ktorej hlava je momentálne pani Marchová, matka skromnej Beth, trochu rozmarnej malej Amy, chlapčensky spontánnej Jo a pôvabnej mladej dámy, najstaršej Meg. Pre štyri dcéry predstavujú ich rodičia stelesnenie dobra, múdrosti a láskavosti, preto sa snažia vo všetkom nasledovať ich príklad. Občianska vojna, ktorá im na dlhší čas „ukradne“ otca a bieda, ktorá vždy vojnu sprevádza, im kladie množstvo prekážok pri dosiahnutí mravných cieľov. Nastáva doba odopierania, každodennej práce, ale aj neodmysliteľných huncútstiev a drobných radostí, ktoré preruší nečakaná choroba. Sentimentálny príbeh, ktorý (mimochodom) dokumentuje aj postavenie ženy v súdobej spoločnosti, je autorsky poznačený ženskou rukou a hoci sa v ňom často moralizuje, má čo ponúknuť. Slovenský preklad Alena Barlíková.
Nová edícia ponúka jednoducho nikdy „neošúchanú“ klasiku v efektnom darčekovom dizajne a v praktickom formáte. Ak sa chcete na vlastné oči presvedčiť, aké pekné sú jednotlivé zväzky, pošlite k nám do 29. septembra redakcie kupón Vydavateľstva Slovart zo strany 11. Na jedného z čitateľov u nás čaká knižka Sira Arthura Conana Doyla s troma jeho príbehmi. Pes baskervillský, Údolie hrôzy, Štúdia v červenom v preklade Alfonza Bednára.
