Eklekticky sympatická diva irónie

Nevšedná autorka Ivana Gibová predostiera vo svojej najnovšej knižke  Eklektik Bastard široký diapazón tvárí humornej trpkosti.

Ivana Gibová: Eklektik Bastard 

Bratislava: Vlna/Drewo a srd, 2020

 

Ivana Gibová – originálna spisovateľka z Prešova vyryla v pomerne krátkom čase svojho literárneho pôsobenia poriadnu brázdu. Prvé poviedky publikované v časopisoch Romboid, RAK a Enter jej vyniesli nominácie do literárnych súťaží Poviedka, Akademický Prešov či Poetická Ľubovňa. Knižne debutovala v roku 2013 zbierkou krátkych próz Usadenina. Po novele Bordeline (2014) bola jej pozoruhodná záležitosť Barbora, boch & katarzia (2016) nominovaná na cenu Anasoft litera 2017 a Cenu Jána Johanidesa za najlepšiu prozaickú knihu autora do 35 rokov.

 

Zmysel pre humor v DNA

Zakladateľ starovekej medicíny Hippokrates zdôrazňoval „veselé rozpoloženie duše tvárou v tvár ťažkostiam života“. Charles Darwin tvrdil, že blízkosť smiechu a plaču je jednou z vlastností, ktoré človeka odlišujú od zvierat. Tvrdil, že človek sa začal smiať v okamihu, keď sa prestal báť. Presnejšie povedané – ľudský organizmus sa smiechom oslobodzuje od prebytku sily, ktorou čelil strachu.

Táto myšlienka viedla viedenského psychiatra a filozofa Sigmunda Freuda k poznatku, že „smiech je radostným návratom do detstva“ aj k vytvoreniu teórie o smiechu ako o „kontrolórovi psychickej spotreby“. Podľa jeho tvrdenia nás smiech zbavuje agresívnych úmyslov a poskytuje nášmu duchu odpočinok tým, že ho na okamih odďaľuje od životných problémov. Napriek tomu, že smiech, často potuteľný, je v našej spoločnosti pomerne bežný, so zmyslom pre humor sa treba narodiť. Kóduje ho osobná DNA. Ivana Gibová sa s ním narodila.

 

Špeciálny ruženec

Jej aktuálne vtipná, ironická až cynicky sarkastická komiksovo-poviedková zbierka Eklektik Bastard portrétuje ženu tridsiatničku, ktorá si na spôsob „uškŕňajúcej sa a občas otupenej mačety“ kliesni cestu cez spleť spoločenských noriem aj vírov osobných pochybností. Neberie to tak úplne s ľahkosťou, občas sa „zasekne“ a má depresívne zadretú triesku v duši, ktorá raz diskrétne, inokedy vulgárne hnisá.

Knižka je jej príbehom, ktorý sa sem-tam tvári ako špeciálny ruženec. Pri každej guľôčke sa dá zastaviť a pomodliť inou myšlienkou. Je pôžitok pozorovať jej prirodzený cynizmus so schopnosťou žartovať na svoj vlastný účet, robiť si zo seba vážne vtipy. To má svoj odľahčujúci terapeutický efekt, skoro ako keď Petr Skoumal spieval „... se nezblázni“.

 

Kreatívny sarkazmus

Každý text má v podstate trochu inú náladu, iné rozpoloženie, ale spolu do seba mozaikovito zapadajú. Za všetko hovoria poviedky Faking najs, Korporát alebo Svätá púť s neskutočnou atmosférou. Woody Allen by mal radosť aj z koketérie s Tourettovým syndrómom. Ale – tak je to vlastne v celej knižke. Jej prelietavý sarkazmus stimuluje kreativitu, tvorbu nových viacvrstvových myšlienok, pochopenie či inovatívne a užitočné riešenia problémov.

Ako tvrdil Oscar Wilde – sarkazmus môže predstavovať nižšiu formu humoru, no zistenie, že určite katalyzuje vyššie formy myšlienok, je na mieste. Frank Zappa považoval hru na sólovú gitaru za istý spôsob modelovania „vzdušnej sochy“, pričom si rozvíjal svoj vlastný  inovatívny a veľmi osobitý štýl. Tak je to aj so zaujímavo graficky interpretovanou prózou autorky.

 

Bizarne, šťavnato

Prispievajú k tomu groteskné kresbičky, tak trocha pripomínajúce niektoré ilustrácie knižiek Johna Lennona  In His Own Write alebo Spaniard in the Works. Ale čitateľ ocení aj pekný portrét Nicka Cavea, ducha Egona Schieleho či ľahučko insitný nádych Otisa Lauberta.

Gibová je v realite písmen a čiar hravá ako mača s poriadne ostrými pazúrikmi. A tie škrabance, čo po takejto hre zostávajú,  slastne krvácajú slzami suchého humoru, ktorý je bizarne šťavnatý.

Čitateľ je občas urehotaný v ich slano-sladkom prúde až do hurónskych kadencií, ktoré nie sú prázdne a ich zmysel zvoní v mozgu ako v ušiach tinitus. Nič sa nekoná bez humoru, ale je tam aj srdce, vážnosť a melanchólia. Vreckovky s monogramom slastnej úľavy nestačia.

Ako hovoril už spomínaný John Lennon: „Nakoniec všetko dobre dopadne. Ak to nedopadlo dobre, znamená to, že ešte nie je koniec. Život je to, čo sa vám stane, kým ste zaneprázdnení úplne inými plánmi.“

 

Pavel Malovič (1952)

Telovýchovný lekár, pesničkár a publicista. Od roku 1979 je členom pesničkárskeho združenia Slnovrat. Vydal dve zbierky poézie, Prírodný materiál (1998) a Tvar mojej tváre (2017), zborník recenzií Exkluzívne texty o knihách a hudbe (2020), o. i. aj populárne publikácie z oblasti zdravovedy Ako si udržať mladosť (2015) či Beh a zranenia (2019). Pripravuje svoje profilové CD Bolo ako nebude.

 

Ilustrácia Ivany Gibovej z jej knihy Eklektik Bastard