Elena Hidvéghyová-Yung (nar. 29. 9.1970 v Bratislave), poetka a sinologička. Na FF UK v Bratislave vyštudovala čínsky jazyk a momentálne pracuje ako súdna prekladateľka a tlmočníčka. Popri poézii sa venuje aj prekladom zo starej i modernej čínskej literatúry. Žije v Bratislave s manželom a troma dcérami. Vydala zbierku básní Prasestre (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006), za ktorú získala prémiu Ceny Margity. Dobrovičovej v oblasti duchovne orientovanej poézie a ocenenie v čitateľskej ankete KR Debut roka 2006. Prinášame ukážky básní z jej pripravovanej druhej zbierky Homme Fatale, ktorá na rozdiel od jej básnického debutu stvárňuje výlučne tému vzťahu muž- žena.
Elena Hidvéghyová-Yung (nar. 29. 9.1970 v Bratislave), poetka a sinologička. Na FF UK v Bratislave vyštudovala čínsky jazyk a momentálne pracuje ako súdna prekladateľka a tlmočníčka. Popri poézii sa venuje aj prekladom zo starej i modernej čínskej literatúry. Žije v Bratislave s manželom a troma dcérami. Vydala zbierku básní Prasestre (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2006), za ktorú získala prémiu Ceny Margity Dobrovičovej v oblasti duchovne orientovanej poézie a ocenenie v čitateľskej ankete KR Debut roka 2006. Prinášame ukážky básní z jej pripravovanej druhej zbierky Homme Fatale ktorá na rozdiel od jej básnického debutu stvárňuje výlučne tému vzťahu muž- žena.
Dávny milenec
Bola som príliš mladá
a príliš čistá
na lásku skúseného muža v rokoch.
Vzal ma k sebe do služby
a mojou jedinou úlohou bolo
starať sa o jeho divé zveri
a byť stále krásna. Vo dne
i v noci. Za odmenu ma halil do kožušín, hodvábu
a zahŕňal šperkami.
Ale on sa nikdy nepýtal na moje sny
a mne sa noc čo noc zjavoval temný zámok
a staré, úzke dvierka, čo viedli von,
na voňavú lúku plnú svetla.
Keď som potom raz tými dvierkami vykročila
bez obzretia a bez návratu späť,
bola som zachránená, znovuzrodená. A predsa –
celý život na toho muža spomínam
s vďačnosťou a láskou, lebo
on vo mne nádherne stvoril ženu.
Ty a ja
Žiješ s tučnou, vymaľovanou dievčinou
čo ti každý deň varí, túži ať s tebou dieťa,
bojí sa tmy, ale najviac toho priečinku,
kde máš zamknuté všetky moje obrázky, listy
a básne o nás dvoch:
si zúfalý, no nemôžeš to zmeniť.
Ty a ja nežijeme spolu –
bola to moja chladnokrvná voľba
a bojím sa, že
aj najväčší omyl môjho života.
Vita sexualis
Magická chvíľa. Znovu a znovu
ťa do sýtosti napájam čiastočkami vône
môjho tela a vínom,
čo sa dychtivo preskupuje s vínom
a s čiastočkami vône tvojho tela,
ale ukradomky pozorujem nás dvoch
z veľkej diaľky: ležím v tvojom náručí
a snívam nádherný, mystický sen
o splynutí našich duší.
Nevedomosť
Keď som sa za teba vydávala,
hviezdy boli v najlepšom postavení
za posledných tisíc rokov a ja
som verila, že ty ma istou rukou povedieš
cez všetky záhrady života. No
práve tá, čo mi je v poslednom čase najviac súdená –
tônistá záhrada s bledými fialkami
málo sa dvíhajúcimi nahor – tá ťa desí
a nechávaš ma v nej samu.
Nie, ja ti nič nevyčítam. Len
som snívala o tom, že ty pôjdeš so mnou
všade.
Básnická reč
Znovu ti čítam
novú báseň o nás dvoch
a o bolesti,
ale ty nechápeš. Znovu
len kričíš, útočíš
a všetko je presne ako v mojej básni –
len s jedným rozdielom:
namiesto secesnej brány s ornamentom
zabuchneš obyčajné panelákové dvere
a tvoje slová sú nahé a presné, ako účet
v hodinovom hoteli.
Princ
Môj milovaný princ
už neprichádza ku mne na krásnom koni
s magickou žiarou a s vencom hviezd.
Prichádza na dotlčenej, krívajúcej mršine
s vypĺznutým chvostom a riedkymi zubami.
Ledva sa vlečie – a mne je ťažko milovať.
Ešte sme mladí a ja stále myslím na to isté:
kde sme urobili chybu a
prečo sme tomu nedokázali zabrániť –
ty a ja.
Pravda
Ty si zaútočila prvá, vravíš.
Ale veď prvý si zaútočil ty, vravím ja.
Si ostrá a netolerantná, kričíš.
Ty si ostrý a netolerantný, vravím ja.
Prekrúcaš moje slová, kričíš.
Ale veď ty prekrúcaš moje slová, kričím ja.
Potrebuješ psychiatra, vrieskaš.
Myslím, že psychiatra potrebuješ ty, vrieskam ja.
Stále, napriek všetkému ťa chcem... povieš mäkko.
Ale ja už nevládzem. Plačem;
moja duša túži po inom mužovi.