Éra Mirky Vallovej

Ďakujeme, Mirka!

Miroslava Vallová odchádza z postu riaditeľky Literárneho informačného centra. V živote je takýto druh informácie úplne bežný – ľudia sa menia, čas beží, niečo odchádza a vystrieda ho niečo nové. V tomto prípade je však situácia výnimočná, pretože ide o Mirku Vallovú. Vzácnu osobnosť, ktorá pre našu literatúru a jej propagáciu vo svete urobila viac ako ktokoľvek iný. Nie je vôbec nadnesené povedať, že odteraz sa o našej literatúre a jej prekladoch do iných jazykov bude hovoriť ako o ére pred Mirkou Vallovou a po nej.
Literárne informačné centrum viedla niečo vyše deväť rokov a za ten čas sa nielen samotná inštitúcia, ale hlavne postavenie slovenskej literatúry vo svete veľmi zmenilo. V rámci možností, akými v porovnaní s okolitými krajinami na prezentáciu literatúry vo svete disponujeme, sú naše výsledky malým zázrakom.
Čestné hosťovania na medzinárodných knižných veľtrhoch v Bologni, Prahe, Budapešti a najmä to posledné v Paríži sa uskutočnili a mali u zahraničnej kritiky a publika výborný ohlas len vďaka jej vytrvalosti a nasadeniu. Pre slovenských autorov a ich knihy sa konečne otvorili dvere do sveta. Naša literatúra sa tam prekladá a číta.
Jej skúsenosti, diplomatické schopnosti, tvrdohlavosť a urputnosť, s ktorými šla za splnením výziev, tu budú veľmi chýbať. Sme šťastní, že sme mohli pracovať a učiť sa v jej tíme. Zostáva nám ťažká, ale krásna úloha v jej krokoch pokračovať.
Želáme ešte veľa radosti vo svete kníh aj mimo neho a zostávame vďační.

Zamestnanci LIC

Milá pani Vallová, milá Mirka,

boli ste správny človek na správnom mieste. A to je v tejto krajinke niečo nevídané.
Dalo by sa to povedať aj kvetnatejšie, ale... veď si rozumieme.
A už len jedna veta: vždy som si Vás veľmi vážil.
Veľa, veľa pozdravov

Tomáš Janovic

Miroslave Vallovej by som sa chcela predovšetkým poďakovať za to, že urobila z nedvižnej štátnej inštitúcie plnohodnotnú organizáciu, ktorá je sebavedomým a užitočným partnerom mnohým organizáciám, inštitúciám a vydavateľstvám doma a v zahraničí, ale tiež mnohým spisovateľom, prekladateľom, ilustrátorom, literárnym teoretikom, publicistom a médiám. Chcela by som zdôrazniť, že to v našej krajine nie je samozrejmosťou a vzhľadom k veľkému nepochopeniu, s ktorým sa LIC v uplynulom období často stretávalo u svojho zriaďovateľa – Ministerstva kultúry SR, ide o výsledky, ktoré by neboli možné bez jej oduševnenia a vášne pre svoju prácu, bez jej trpezlivosti, manažérskych a diplomatických skúseností, úžasného rozhľadu a skutočne veľkého nasadenia. Jej dielom je v prvom rade to, že sa slovenská literatúra práve počas jej pôsobenia začala prekladať a čítať v zahraničí v zásadne väčších počtoch. Neviem si predstaviť lepší spôsob, ako neznámu krajinu, ktorou Slovensko pre mnohých stále je, robiť uchopiteľnejšou a čitateľnejšou. Mirka Vallová je pre mňa vzácny človek, od ktorého sa vždy veľa učím, rada pozorujem jej reakcie na čokoľvek, vždy ma zaujíma jej názor na všetko, a akýkoľvek čas strávený s ňou, je jednoducho veľmi príjemne stráveným časom, takže verím, že aj keď sa rozhodla odísť z pozície riaditeľky LIC, do dôchodku úplne neodíde a budeme mať s ňou možnosť spolupracovať a stretávať sa naďalej.

Katarína Kucbelová

Mirka Vallová vie hory prenášať, čo si zaumieni, to aj urobí – a vždy pre druhých. Spomínam si, ako si v roku 2007 na knižnom veľtrhu pre deti a mládež v Bologni predsavzala, že aj Slovensko tam raz bude čestným hosťom. A už v roku 2010 to bola pravda. Preniesla niekoľko hôr, v Taliansku o tom presvedčila organizátorov, doma zohnala potrebné peniaze, zabezpečila osobnú účasť takmer dvoch desiatok našich spisovateľov a ilustrátorov, o ktorých sa v našej expozícii nonstop premietal pôvabný poetický dokument, zorganizovala ich verejné vystúpenia, besedy a workshopy. Mal som šťastie – bol som pri tom. Prirodzene, mala ďalšie pomocníčky a pomocníkov, ale bez Mirky by sme si v Taliansku (a neskôr napríklad v Maďarsku alebo vo Francúzsku) také dobré meno nikdy neurobili. A mala ešte jedného dobrého pomocníka: jej manžel Stano Vallo bol v tom čase našim veľvyslancom v Taliansku. Aj ten vie hory prenášať. A tak naše knihy uprostred BolognaFerie navštívila najväčšia hora talianskej literatúry 20. storočia, slávny Umberto Eco, pretože Stano je, okrem iného, jeho skvelý prekladateľ do slovenčiny – a tak priateľsky vyhovel jeho prosbe. Mám o tom dôkaz: v pracovni mi visí zarámovaný list z diára, na ktorom je nielen Ecov autogram, ale aj vlastnoručná karikatúra jeho autoportrétu. Mirka Vallová sa ako riaditeľka LIC o našu – v jej prípade svoju – literatúru vždy veľkoryso a nezištne starala. Prenášala pre ňu a pre nás hory. Mirka, veľká vďaka. A za všetkých tých druhých – veľké objatie.

Dušan Dušek

Za dlhé roky pôsobenia na poste riaditeľky LIC dosiahla Miroslava Vallová svojou tvorivou koncepčnou prácou, že táto inštitúcia začala konečne veľmi dobre prosperovať. Osobitne by som podčiarkla jej záslužnú činnosť v propagácii slovenskej literatúry v zahraničí: cez rôzne festivaly, vydávanie kníh, čítania spisovateľov a básnikov. Mimoriadne úspešné boli Knižný veľtrh v Budapešti a množstvo preložených kníh do maďarčiny a takisto Salon de Livre v Paríži, ktorý otvoril cestu slovenskej literatúre na tento prestížny knižný trh. Oceňujem aj úspechy našej detskej knižnej kultúry v Bologni. Mimoriadne si zasluhuje pochvalu rozbehnutie vydávania kníh v LIC v rôznych zaujímavých edíciách.
Miroslava Vallová nám bude po nečakanom odchode chýbať nielen ako rozhľadená a skvelá organizatorka literárneho života, ale mnohým, myslím tým aj seba, ako múdra a citlivá priateľka spájajúca to osobné a literárne do zmysluplného celku.
Neviem si predstaviť návštevu LIC bez zaklopania na jej vždy a pre každého otvorenú kanceláriu s jej aurou: plnú kníh, obrazov... a vzájomne inšpirujúcich rozhovorov.
Milá Mirka, želám nádhernú prichádzajúcu jar a želám, aby sa Tvoja tvorivosť a múdrosť prejavili v Tvojich nasledujúcich literárnych činnostiach a takisto v súkromí.

priateľsky srdečne Tvoja

Mila Haugová

Bola to najlepšia riaditeľka v celej histórii LIC, za jej pôsobenia zažila organizácia renesanciu, slovenská literatúra získala v zahraničí dobré meno a čestné hosťovanie na Livre Paris 2019, bolo na vynikajúcej, modernej úrovni. Otvorená, sčítaná, pracovitá žena a veľká milovníčka literatúry! Ďakujeme za všetko Mirka! 😘❤️
Uršuľa Kovalyk

Miroslava Vallová je Miroslava Vallová.
Možno by stačili tri slová: kompetentná, komunikatívna, dôsledná.
Pred nejakými desiatimi rokmi som jej (čiže Literárnemu centru) ponúkol knihu rozhovorov s básnikom Jánom Buzássym. Prijala ju rada a celý proces vydania knihy manažovala (samozrejme aj so svojím tímom) perfektne. A potom sa ma neustále vypytovala, kedy a s kým pre LIC pripravím ďalšiu knihu rozhovorov. Mirke sa nedalo odolať: počas ďalších piatich rokov som v LIC vydal ďalšie tri knihy rozhovorov – s Altou Vášovou, so slovenskými knižnými vydavateľmi a s Ivanom Štrpkom.
A ešte pár slov osobného rázu: vždy, keď som ju v LIC navštívil, pôvodne plánovaná štvrťhodinka sa pretiahla na hodinu, aj na viac – s Mirkovu sa výborne debatuje o všeličom možnom. Párkrát moderovala moje rôzne literárne vystúpenia – a tiež to bolo veľmi príjemné. Nepoznám dôvod jej odchodu z čela LIC, no viem, že mi bude chýbať. Ale naše rozhovory sa tým určite nekončia.

Ján Štrasser

Mirka Vallová je to najlepšie, čo sa mohlo slovenskej literatúre prihodiť. Za seba môžem povedať, že mi veľmi pomohla, a všetkými silami sa ma snažila „predať“ zahraničným vydavateľom. Spomínam si najmä na dve prezentácie na veľtrhoch v Taliansku, kde ma uviedla a vychvaľovala pred talianskymi vydavateľmi do neba, až som sa červenala, a ako sme potom spolu sedeli, a ja som ju zabávala katastrofickým prekladom jednej talianskej prekladateľky zo slovenčiny. Pri tej príležitosti sa takisto vyjadrila pochvalne o tom, že dcéru vychovávam bilingválne, lebo momentálne dobrá talianska prekladateľka zo slovenčiny je len jedna, pani Alessandra Mura, a preto treba vychovávať nové generácie prekladateľov. Vždy som sa tešila, pri cestách do Bratislavy a návštevách LIC-u, ak som s ňou mohla prehodiť pár slov a spomínam si, keď som sa vyhovárala, že nemôžem prísť na prezentáciu či nejaký veľtrh, lebo dcéra je chorľavá atď., ako mi odporúčala slovenských imunológov, ktorých by som mohla navštíviť pri tej istej príležitosti, ako by som absolvovala práve ten-ktorý veľtrh. Stretnúť sa s Mirkou bol vždy sviatok. A veľmi mi bude chýbať, keď ju v tej kancelárii neuvidím.

Ivana Dobrakovová

Miroslava Vallová je jednou z kľúčových tvárí modernej slovenskej literatúry, stojaca za oponou, mimo žiary reflektorov. Počas deviatich rokov na poste riaditeľky Literárneho informačného centra priniesla živý dôkaz o tom, že štátna inštitúcia sa dokáže zbaviť patiny politického rodinkárstva, fungovať kultivovane, moderne aj kompetentne, organizovať kvalitné podujatia, vydávať výborné knihy, poskytovať štipendiá a byť rešpektovanou organizáciou naprieč širokým kultúrnym spektrom. Neúnavná a konceptuálna propagácia slovenskej literatúry na domácej a zahraničnej scéne vytvorila funkčnú infranštruktúru, ktorou sa knihy slovenských autoriek a autorov dostávali k čitateľom, študentom, učiteľom aj prekladateľom a boli s veľkou pompou prezentované na významných medzinárodných festivaloch a fórach. Zakaždým, keď sa naše cesty skrížili, či už na kultúrnych eventoch alebo pri spolupráci – napríklad na antológii súčasnej slovenskej prózy pre školy Literatúra bodka sk – som žasol nielen nad profesionalitou a pracovným nasadením, ale hlavne nad vyžarovaním ľudskosti, pozitívnej energie, pokoja a neotrasiteľnej viery v krásu. Dnes, v časoch kolabujúceho kultúrneho života, slabulinkého výtlaku ministerky kultúry a rozpuku politickej nekompetentnosti, sú charizmatické a kvalifikované osobnosti vo vedení štátnych inštitúcií dôležitejšie než kedykoľvek predtým, preto ma mrzí, že LIC-ka prichádza o svoju povestnú riaditeľku, na druhej strane, prajem jej z celého-celučičkého srdca zaslúžený oddych a nadviazanie na jej skvelú prekladateľskú kariéru. Koniec koncov, na konci jedného príbehu je vždy začiatok niečoho nového. Mirka, ďakujem za všetko.

Peter Balko

Dalo by sa hovoriť o Mirkinej pokojnej povahe, o schopnosti vyhýbať sa rýchlym riešeniam, o tom, ako si sadala k úlohám či problémom s chladnou hlavou. Ale načo o tom, pozitívne osobné vlastnosti sú takpovediac jej „problém". Vec verejná, vskutku celonárodná, sú Mirkine pracovné úspechy. Je toho viac, ale ja osobne za najväčšie úspechy Literárneho informačného centra pod jej riadením považujem slovenské hosťovania v Bologni, Paríži a Prahe. Vždy to boli premyslené koncepty, ktoré priniesli svoje ovocie. Na bolonskom veľtrhu svet objavil krásu slovenskej detskej knihy, v čase parížskeho veľtrhu vyšlo na dovtedajšie pomery nepredstaviteľné množstvo slovenských titulov vo francúzskom preklade, v prípade pražského Světa knihy sa zasa podarilo prelomiť stereotyp, že slovenské knihy sa do češtiny neprekladajú. Ale vďační musíme byť Mirke Vallovej aj za iné úspešné projekty (spomínam si napríklad na Budapešť a maďarské preklady), ktorými zavesila latku na hodnotenie direktorovania v LIC veľmi vysoko.

A napokon musím aj osobne: „Mirka, veľmi pekne Ti za všetko ďakujem!"

Pavol Rankov

Mirka Vallová je pre mňa trochu ako sestra, trochu ako mama, blízka dôverná priateľka a veru, cez muža a svokra aj rodina. My, čo máme radi literatúru, sme všetci trochu rodina. Slovenská literatúra má šťastie, lebo má Mirku, a s ňou aj my spisovatelia, a hádam trochu má šťastie aj Mirka. Neviem si predstaviť oddanejšieho a skromnejšieho propagátora slovenskej literatúry ako bola ona. 
Raz mi vravel syn ako videl odchádzať Mirku z nejakého literárneho podujatia. Pršalo a jej naproti prišiel manžel Stano. Chytili sa za ruky a odchádzali v daždi, ale o chvíľu sa vraj spolu vrátili. Podobne si predstavujem ten jej odchod z LICu. Niekde za rohom čaká na Mirku jej Stanko, chytia sa za ruky, odídu, ale o chvíľu sa vrátia. Trebárs nejako inak. Dobrých prekladov nikdy nie je dosť. A literatúra je láska na celý život!
Som rada, že som bola pri tom.

Miriška, ďakujeme Ti všetci...

Verona Šikulová

Spolupracovať s Mirkou Vallovou bola radosť. Je mi veľmi ľúto, že odchádza. Bude chýbať!
Vždy mala čas a vždy našla spôsob ako pomôcť.
Málokedy sa stáva, že štátna inštitúcia funguje tak, ako LIC počas vedenia Mirky Vallovej. Mirka bola a je vždy otvorená, chápe, podporuje a pomáha.
Spolupracovali sme na hosťovaní Slovenska na medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti, ale aj menších prezentáciách slovenskej literatúry v Maďarsku. Mirka Vallová vždy urobila všetko, čo bolo v jej silách a silách LIC, aby aj tá najmenšia prezentácia slovenskej literatúry rovnako ako tá najväčšia dopadli čo najlepšie. Prijímala iniciatívu otvorene, chápala a oceňovala ju. Som nesmierne vďačná, že som s ňou mala možnosť spolupracovať, dala mi pocit, že aj štátna inštitúcia môže fungovať bez úradníckych póz.
To, že odchádza, ma napĺňa obavami, či jej nástupca dokáže pokračovať v jej stopách. Držím mu v tom palce.

Renata Deáková

Mirka Vallová na pozícii riaditeľky LIC, ale už aj predtým ako vedúca zahraničného oddelenia, maximálne využila priestor, ktorý táto inštitúcia ponúkala už dávno. Otvorila ju a rozšírila možnosti spolupráce naprieč generáciami, žánrami, druhmi, spôsobmi tvorby. S mnohými ľuďmi som sa vďaka nej stretla v komisiách, či už SLOLIA, alebo ad hoc poradných zboroch pri tvorbe nových koncepcií, s mnohými na literárnych podujatiach, besedách, veľtrhoch. Vnímam ju ako človeka svojej generácie, avšak združovala okolo seba aj ľudí starších, ale predovšetkým mladších. Tieto generačné prieniky boli vždy veľmi osviežujúce a najmä užitočné. Spisovatelia a spisovateľky sú málokedy tímové hráčky, ale to neznamená, že sa nemôžeme priateliť, byť na seba zvedaví a dať si spolu kávu, víno alebo v Mirkinom milovanom Taliansku aj skvelé jedlo. Prišla s ňou do LIC nová epocha a dúfam, že s ňou neodíde, lebo ľudia okolo nej sa nemohli nenaučiť, ako sa inštitúcia dá využiť k dobrému, ako ju možno budovať, posilňovať a ako takáto posilnená môže spoluvytvárať tú pomyselnú mriežku, ktorá nás ešte drží nad vodou. Na Slovensku toto niekedy až tragicky chýba, preto každý prípad dobrého budovania, využitia inštitúcie a fungovania tak, aby sa s odchodom človeka nezrútila, je vzácnosť. LIC-u prajem, aby po odchode skvelej riaditeľky Mirky Vallovej žil a prekvital, a Mirke prajem, aby preložila ešte nejednu skvelú knižku z taliančiny, užívala si život v radosti a zdraví v kruhu rodiny, ale aj priateľov a priateliek, ku ktorým sa rátam a som jej za mnohé veľmi vďačná.

Jana Juráňová

S Miroslavou Vallovou som sa stretol v jeden horúci letný deň v roku 2012. V tom čase som už býval v Rotterdame, kde som sa stretol s vydavateľom, ktorý mi povedal, že by som mal prekladať slovenskú literatúru. Môj priateľ a kolega Adam Bžoch mi s Vallovou dohodol stretnutie.
Úprimne povedané, bol som dosť nervózny, pretože som ju potreboval presvedčiť, že literárne preklady do holandčiny sú možné iba s finančnou podporou. Aj keď som Holanďan, nie som nejaký obchodník a navyše leto bolo prekliate horúce.
Výťah išiel mimoriadne pomaly a v budove sa zdalo všetko tmavé a vlhké. Priateľská sekretárka mi povedala, aby som počkal, pretože riaditeľka mala stále nejaký miting. Bolo neskoro popoludní, zvyčajne by som si už dal trochu studeného bieleho vína v tieni na dvore Primaciálneho paláca, ale teraz minúty ubiehali a to čakanie mi nepridávalo na pokoji. Navyše som neviem prečo neodmietol nejakú nescu, aj keď mi nikdy nechutila.
Nakoniec mi bolo povedané, aby som vstúpil, ako si pamätám, do obrovskej miestnosti, ale tiež veľmi temnej a tichej kvôli obrovskému množstvu, akoby neusporiadaných kníh.
Od chvíle, keď sme si podali ruky, všetka nervozita zmizla. Vallová má veľmi vzácnu vlastnosť, že návštevníka okamžite upokojí. Sedel som za veľkým stolom a takmer hodinu sme sa rozprávali o slovenskej literatúre. Samozrejme, že som sa v žiadnom prípade nemohol vyrovnať jej vedomostiam a nadhľadu, napriek tomu ma ako skutočný „gentleman" taktne pochválila za moje názory.
A keď som odchádzal, zmluvu o podpore Ballovej „In de naam van de vader“ bola podpísaná akoby mimochodom. Nič z mojich prekladateľských schopností som nepotreboval dokazovať. Veď od chvíle, keď som vošiel, ma mala prekuknutého, a to jej stačilo.

Keď som sa opäť ocitol v horúcich letných uliciach Bratislavy, mal som pocit, že lietam.

Abram Muller

Pani Miroslavu Vallovú som poznala skôr, ako som sa s ňou osobne stretla. Vídavala som ju v televízii, počula v rozhlase – vždy na vysokej úrovni v prejavoch. Neskôr som sa dozvedela, kto bol jej otec, a cez jeho poéziu mi pani Vallová bola ešte bližšia. Obdivovala som ju pre jej aktivity v oblasti kultúry, osobitne literatúry; pohybovala sa takmer vždy v panoráme kníh a najčastejšie rozprávala práve o literatúre.
V jeseni 2016 som mala príležitosť stretnúť pani Miroslavu Vallovú (Mirku, ako ju skoro každý oslovoval) na LIKE v Košiciach. Ešte viac som si potvrdila jej ľudské a odborné kvality, ktoré vynikli popri vľúdnej a priateľskej povahe. A hoci by sa mala čím pochváliť (v pracovnom i rodinnom živote), viac chválila iných. Ani štipka pýchy! Druhý raz som sa s ňou mala možnosť stretnúť pred dvoma rokmi a opäť na LIKE v Košiciach. Moje dojmy z tejto milej osoby a osobnosti sa mi zasa potvrdili: láskavosť, ohľaduplnosť, pozornosť, kamarátskosť a zanietená hĺbavosť v literatúre a kultúre vôbec.
Nie je častým javom, aby si človek obľúbil toho iného na základe dvoch relatívne krátkych stretnutí. Tie mi však potvrdili hodnoty, ktoré som u pani Miroslavy Vallovej vnímala dávno pred osobným stretnutím s ňou.
Už teraz sa teším na nejaké ďalšie stretnutie s pani Mirkou.

Gabriela Rakúsová

S Mirkou Vallovou som počas jej pôsobenia na mieste riaditeľky LIC mal možnosť spolupracovať na viacerých projektoch, či to už boli festivaly ako Ars Poetica, Dni slovenskej literatúry, Novotvar, alebo naposledy cena za poéziu Zlatá Vlna, ktoré som spoluorganizoval, alebo tie, na ktorých som sa zúčastnil ako autor – LIKE, Cap a l’est, Feliber Poetry a množstvo iných domácich, ale i zahraničných čítaní či drobných kooperácií. Keď si tie roky spätne premietam, prichádzam na to, že sme spolu vlastne prežili dosť veľa času a Mirka bola rozhodne jednou z určujúcich osôb môjho života posledných desať až pätnásť rokov. Vždy som si ju vážil, nie len ako odborníčku a mimoriadne erudovanú a vzdelanú osobu, ktorá sa doslova vymykala z našich pomerov, ale aj za jej ľudský a priateľský prístup. Asi to už povedali mnohí, ale nevadí, ja to rád zopakujem: Len málokto urobil pre slovenskú literatúru toľko ako Mirka Vallová. Pevne verím, že odchodom z inštitúcie akou je LIC, neodchádza z verejného priestoru a bude domácej literatúre pomáhať aj naďalej. Už teraz sa teším na ďalšiu spoluprácu.

Peter Šulej

S Mirkou som sa zoznámila pred niekoľkými rokmi na knižnom veľtrhu vo Frankfurte. Počas našich stretnutí ma vždy ponúkla nejakou slovenskou maškrtou, syrom alebo čokoládou a hovorila perfektnou plynulou francúzštinou. Boli to veľmi príjemné stretnutia, doslova som si užívala jej vrúcnosť, láskavosť a pohostinnosť.
Nasmerovala ma k najlepším slovenským titulom, ktoré sa najviac hodili do nášho katalógu. Najmä k Arpádovi Soltészovi, ktorý sa po vydaní dvoch svojich kníh na francúzskom trhu presadil a priniesol tu veľa rozruchu a inšpirácie.
Takisto som prijala jej pozvanie do Bratislavy v roku 2019 a bol to skvelý výlet, ktorý mi pomohol viac spoznať vašu krajinu, ľudí a literatúru. Stále si veľmi dobre pamätám na tie dni, keď sme ešte mohli cestovať😉.
Chcela by som sa Mirke čo najsrdečnejšie poďakovať. Za všetku prácu, ktorú urobila pre propagáciu slovenskej literatúry vo Francúzsku, a takisto za pozornosť a náklonnosť, ktorú nám venovala. Bude mi veľmi chýbať, ale prajem jej nádherný a zaslúžený dôchodok.

Mirka, bozkávam ťa z Francúzska!

Nadège Agullo, Agullo Edition

Jsem rád, že Mirka Vallová míří konečně do důchodu. Ten náš český fígl Hašek, Kafka, Kundera už přestává fungovat a zbývalo nám jen vytahování se na slovenského souseda. Jenže s Mirkou nešlo ani tohle. Slovenská literatura začínala být ve světě brána vážně. Paradoxně k tomu stačilo málo. Chovat se důstojně, být zaťatou a věřit, že literatura nemusí obraz země jen popisovat, ale jej i tvořit.
Viděl jsem přehlídku slovenské literatury v Budapešti, Frankfurtu, slyšel jsem o úspěchu v Paříži. Za pět korun, ale s ohromným entuziasmem a navzdory se dařilo dělat Slovensko podstatnějším. Samozřejmě by to nešlo bez autorek a autorů, ale chce to i schopnost převyprávět jejich příběhy a příběhy jejich knih, to umí Mirka skvěle. A vždy věděla, že musí být originální, bez světově zvučných jmen minulosti, obrovských peněz či politické podpory. Myslím, že to byla promyšlená sázka na to, že od slovenské literatury nikdo moc nečeká, a že se dá jen překvapit. A zvítězit – což se často stávalo.
Jsem rád, že Mirka Vallová odchází do důchodu a roste tak naděje na zvýšení ratingu české literatury. Přece stačí, aby se někdo schopný vrátil o pár let zpět. Kroje, lidová muzika, halušky a velkoformátové fotky nových slovenských automobilek by mohli trio Hašek, Kafka, Kundera vrátit do hry.

Petr Minařík, Větrné mlýny

Mirka Vallová vniesla do Literárneho informačného centra nový život a v krátkom čase pretvorila skostnatenú byrokratickú organizáciu, poznačenú rokmi totality na dynamickú inštitúciu s novými, rozumnými prioritami, ktorá sa efektívne zasadzovala za slovenskú literatúru vo svete a stala sa aj neoddeliteľnou a aktívnou súčasťou slovenskej literárnej scény. Mirka všemožne podporovala zahraničných prekladateľov spoločne s novou generáciou spolupracovníkov, literátov a nadšencov literatúry, ktorých do LIC pritiahla. Jej energia, angažovanosť a rozhľad budú nesmierne chýbať. Dúfam, že sa čoskoro podarí nájsť človeka, ktorý sa vedenia LIC zhostí s rovnakým nasadením.

Julia Sherwood

Pani riaditeľka Mirka Vallová sa počas uplynulých rokov zásadne zaslúžila o budovanie porozumenia medzi oficiálnou inštitúciou LIC a vydavateľskou a kníhkupeckou obcou, medzi očakávaniami a túžbami vysokej literatúry a realitou obchodovania s knihami, medzi múdrosťou pomyselnej Rady starších a nespútanosťou mladej generácie knižných nadšencov. Za slovenskú literatúru a knihy, čiže za autorov, prekladateľov i vydavateľov, bojovala v každej situácii oveľa viac než by mala v pomyselnom popise práce, raz s nekončiacou sizyfovskou trpezlivosťou, inokedy za cenu nepríjemných konfrontácií. Za slovenských vydavateľov aj kníhkupcov jej z celého srdca ďakujem a prajem veľa krásnych zážitkov a radostných starostí v ďalších rokoch.

Juraj Heger, predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR

Martin Pollack sa viackrát vyjadril, že malé krajiny majú aj svoju výhodu — jednotlivec často dokáže veľa ovplyvniť aj zmeniť, v kultúre zvlášť. Miroslavu Vallovú určite mnohí považujeme za dôkaz a dobrý príklad u nás. Mečiarizmus rozvrátil takmer všetky oblasti spoločnosti, ale primálo si pripomíname, ako jeho vrcholní predstavitelia túžili ovládnúť a manipulatívne riadiť kultúru. Za týmto účelom neváhali ani vyhlasovať vlastné umelecké ceny, ustanovovať nové inštitúcie a dosadzovať do funkcií lojálnych prisluhovačov a odmeňovať ich za vernosť. Dokonca ani marginálnu oblasť literatúry neobišli snahy o totálnu kontrolu, a tak vznikli mečiarovské časopisy, vydavateľstvá a dokonca aj Národné literárne centrum. Miroslava Vallová sa stala riaditeľkou roku 2012, na začiatku novej éry už s názvom Literárne informačné centrum. Odložila bokom sľubne rozbehnutú diplomatickú kariéru a zasvätila desaťročie života podpore slovenskej literatúry. Načas musela obmedziť intenzívnu prekladateľskú činnosť, vďaka ktorej máme v slovenčine diela autorov ako Giorgio Bassani, Alessandro Baricco, Umberto Eco, Alberto Moravia, Carlo Cassola či vynikajúci román Accabadora od Michele Murgia. Jej pôsobenie v LIC ukazuje, že kompetentným a profesionálnym riadením sa dá aj u nás vytvoriť funkčná a zmysluplná verejná inštitúcia. Jej práca ukázala veľmi potrebný nový spôsob myslenia a plánovania v kultúre, inšpirovaný vyspelejšími západoeurópskymi krajinami. Nastavila vysoký štandard demokratickosti, otvorenosti a transparentnosti, aký u nás vo verejnej správe ešte stále vôbec nie je samozrejmý. Doslova zmenila spôsob uvažovania o literatúre v našej krajine a vytvorila koncepciu jej trvalo udržateľného rozvoja. Pritom treba spomenúť, že nadriadení na ministerstve kultúry ju v snahách často nielenže nepodporovali, ale neraz jej kládli polená pod nohy. Za všetky spomeniem absurdný dlhodobý odpor ministra Maďariča proti hosťovaniu Bratislavy na prestížnom knižnom veľtrhu v Paríži, ktorý dnes patrí k najväčším úspechom nielen literatúry, ale celej slovenskej kultúry v uplynulom desaťročí. Vtedy sa ukázalo, že pri dobrom manažmente a s trochou vkusu sa aj u nás darí prvotriednym projektom s medzinárodným ohlasom. Okrem iného sa tam predstavilo 27 nových knižných prekladov do francúzštiny. Tri roky predtým sa konala generálka v Budapešti, kde LIC výrazne prispel k tomu, že vyšlo štyridsať slovenských knižiek v maďarčine.

Roku 1996 sa cez grantový systém SLOLIA na podporu prekladov podporilo iba päť kníh, roku 2019 ich počet narástol na 78 titulov! Medzinárodné úspechy mnohých malých jazykov a ich literatúr (Fínsko, Írsko či Island) vďačia za prelom práve podpore kvalitného umeleckého prekladu — pričom ich finančné schémy bežne pracujú aj s desaťnásobným rozpočtom ako SLOLIA.

LIC dnes udeľuje štipendiá, organizuje rezidencie (niečo v SR donedávna nevídané), prevádzkuje kníhkupectvo, vydáva nekomerčný časopis pre deti Slniečko aj Knižnú revue (s novou dobrou šéfredaktorkou Tinou Čornou), podporuje čítanie detí aj mládeže a pripravuje hosťovania na zahraničných veľtrhoch. Miroslava Vallová po deviatich rokoch končí vo funkcii a odchádza do zaslúženého dôchodku. Čo bude s LIC ďalej, tuší málokto, v organizácii vládne neistota. Ministerstvo kultúry mlčí, no má pred sebou ďalšiu veľkú výzvu. Zoči-voči neistote, čo onedlho príde, sa teraz najprv patrí vysloviť niečo, na čom sa — o tom som presvedčený —, zhodne aj tradične rozhádaná slovenská literárna komunita: Mirka, ďakujeme! (A tešíme sa na nové preklady z talianskeho jazyka, pretože ty budeš určite oddychovať aktívne a tvorivo.)

Michal Hvorecký

Literárne informačné centrum mi, ako človeku, ktorého zaujíma literatúra bytostne, bolo svojím formalizmom a zbytočnosťou smiešne od začiatku. Vzniklo za mečiarizmu ako hlásna trúba a cenzorský orgán, aj preto malo v názve Národné. Nevšímal som si ho. Až do chvíle, kým som sa nedozvedel, že najprekladanejšími slovenskými autormi už nebývajú len členovia komisie udeľujujúcej granty, že už na zahraničné veľtrhy nevozia len tendenčných. Že sa ktosi nielen odhodlal, ale aj vyčistil ten Augiášov chliev a z jednej zbytočnej štátnej inštitúcie vybudoval dôstojnú a nezávislú organizáciu, schopnú reprezentovať to najlepšie zo súčasnej tvorby v zahraničí a podporovať domáci literárny život v jeho rozmanitosti. Teraz — keď Miroslava Vallová odovzdáva štafetu — mi neostáva len zaželať, aby sa fakt našiel ktosi nielen schopný dielo rozvíjať, ale neuprednostniť ego.

Koloman Kertész Bagala

Mal som tú česť spolupracovať s Mirkou Vallovou počas jej riaditeľovania mnohokrát a vždy to bola obohacujúca skúsenosť. Vďačíme jej za mnohé. Naše aktivity sa u nej často stretali s pochopením a podporou. Festival BRAK podporila už v začiatku, keď sme boli len v malej sále. Obdivuhodná bola jej vôľa spájať či už literárnych aktérov na platforme Dni slovenskej literatúry či vydavateľstvá. Pracovať s Mirkou bolo vždy obohacujúce a v kolektíve vládla pohoda. Pamätám si aj na moment, kedy bola nekompromisne vážna — to bolo vždy, keď obhajovala nenahraditeľnú úlohu literatúry v spoločnosti pred ľuďmi z iných profesií. Môžeme si gratulovať, že pri podmienkach, aké mala, ostala na svojej pozícii až doteraz a stihla toho neúmerne veľa. Výpočet jej úspechov by zabral stránky. LIC sa za jej pôsobenia stala reprezentatívnou inštitúciou, za ktorú sa môže literárna obec smelo postaviť. Všetci sme vedeli, že Mirka raz opustí pozíciu riaditeľky, ale nechceli sme si to pripustiť. Je nesmierne dôležité, aby LIC pokračovala v smerovaní, ktoré sa za jej pôsobenia nastavilo. Mirka, ďakujem Ti za podporu a inšpiráciu – veľa to pre mňa znamená.

Ferči Malík

S Miroslavou Vallovou som sa stretla až vo Francúzsku, niekedy pred 25 rokmi pri príležitosti parížskeho knižného veľtrhu Salon du Livre, dnes už Livre Paris. A práve ten posledný v roku 2019, bol pre slovenskú literatúru vo francúzskom prostredí veľmi významným medzníkom. V nemalej miere práve vďaka Miroslave Vallovej a jej dlhoročnému úsiliu. Rada spomínam na všetky tie pekné literárne chvíle v Paríži, niektoré aj na pôde Inalco (Institut national des langues et cultures orientales), dnes už jedinej univerzitnej inštitúcii vo Francúzsku, kde sa okrem ďalšej stovky cudzích jazykov učí aj slovenčina a kde sa nám spoločne podarilo predstaviť viac ako desiatku slovenských autorov. Bez dôvery a pomoci pani Vallovej, by moje preklady Jany Beňovej, Svetlany Žuchovej, Erika Grocha a Mareka Vadasa určite nedokázali nájsť cestu k francúzskym čitateľom. Verím, že sa naše cesty ešte neraz skrížia a budeme mať spoločne príležitosť potešiť sa z nových krokov slovenskej literatúry na francúzskej pôde.

Zrkadlový strop

V rozpálenom poludní sme odbočili z diaľnice,
aby sme uvideli Orvieto
Katedrálu z vrstvených čiernych a bielych pruhov

Mramory času, noci a dni, za a proti, áno

Ešte som nevidela chrám, kde je na freskách
toľko filozofov, básnikov a heretikov
Empedokles, Horácius, Ovidius, Homér

Dante

Lasciate ogni speranza

Knihy otvárajú posvätný priestor, ako v práci,
kde sme po zotmení sedeli pod zrkadlovým stropom

Zapálili sme si cigary, horiace špičky sa násobili
Hovorili sme stále o tom istom, vždy z trochu inej strany

O bránach zrieknutia sa všetkého nepotrebného,
o nahote až na kosť, o nezaslepenom srdci,
kde čaká tvorivá láska

O Orviete zo slov od autora k autorovi, od diela k dielu

Nič nekončí
Sme na ceste
Iluminujeme

Dana Podracká  Mirke Vallovej 27. 2. 2021

Veľvyslanectvo Francúzska a Francúzsky inštitút na Slovensku mali možnosť už dlhé roky opakovane pracovať a spolupracovať s pani Miroslavou Vallovou, a tým aj s Literárnym informačným centrom, ktoré ona miluje. Táto spolupráva bola neobyčajne dôveryhodná, plodná a priateľská a vyvrcholila počas parížskeho knižného veľtrhu Salon du livre 2019, na ktorom bola Bratislava čestný hosť.

Pri tejto príležitosti bolo do francúzštiny preložených približne tridsať kníh 25 slovenských autorov, medzi nimi tých najvýznamejších, ich prezentácie sprevádzal veľmi bohatý a pestrý kultúrny program. Pani Vallová bola hlavnou manažérkou tohto podujatia, ktorým zmobilizovala obrovskú energiu a najmä v LIC.

Miroslava Vallová, ktorá má hlboké vedomosti o francúzskej kultúre a literatúre, nielen dokázala dať potrebný podnet, aby sa toto podujatie uskutočnilo, ale najmä niekoľko rokov sa usilovala nájsť kvalifikovaných prekladateľov a francúzske vydavateľstvá. Dokázala ich presvedčiť, aby verili tomuto projektu a hneď na úvod zabezpečili jeho propagáciu.

Túto plodnú spoluprácu som mohol oceniť spolu s riaditeľom Francúzskeho inštitútu, ktorým bol v tom čase Jean-Pierre Jarjanette, už vo fáze príprav a počas realizácie podujatia. Veľmi úspešná bola najmä návšteva delegácií francúzskych vydavateľov a novinárov v Bratislave.

Pozitívna spätná väzba z tejto prezentácie sa prejavuje aj naďalej. V decembri 2020 udelili 14. európsku cenu za literatúru románu Stalo sa to 1. septembra od Pavla Rankova, jednej zo slovenských kníh, ktoré boli prezentované na festivale Livre Paris 2019 (vydanie Gaïa, marec 2019, preklad Michel Chasteau). Porota tento titul ocenila ako „významný prínos do uchovania pamäti a skúmania svedomia nielen obyvateľov bývalého sovietskeho bloku, ale celej Európy“.

Činnosť pani Vallovej a LIC na podporu kultúry a literatúry, samozrejme, presahuje rámec tohto špecifického knižného veľtrhu. Zapája sa do všetkých významných podujatí, ktoré sa organizujú v oblasti knižnej kultúry v Bratislave a na Slovensku. LIC spoluorganizuje alebo sa aktívne zúčastňuje na literárnych festivaloch ako BRaK, Novotvar alebo Capalest, na ktorých sa pravidelne prezentujú francúzski alebo frankofónni autori, spisovatelia, básnici a ilustrátori s podporou Francúzskeho inštituútu. Môžeme z nich uviesť Jeana-Michela Guenassia, Laurenta Moreaua, Annu Kawalu, Andreu Salajovú alebo Nicolasa Pesquèsa.

Pani Vallovej a LIC patrí uznanie za úsilie vynaložené na pripomenutie pamiatky významných osobností slovenskej literatúry, ako sú Albert Marenčin st., ktorý mal silné väzby k Francúzsku, alebo Pavel Vilikovský, ktorý nedávno zomrel.

Nakoniec si vysoko cením činorodú aktivitu pani Vallovej v jazykovom centre Francúzskeho inštitútu, a to jednak pre jej schopnosti a znalosti, jednak pre jej osobné kvality.

Vzdávam úctu Miroslave Vallovej, nielen priateľke Francúzska a jeho literatúry, veľkej kultúrnej osobnosti s absolútnym profesionálnym nasadením, ale aj humanistickému duchu, ktorý ctí svoju krajinu a strednú Európu.

Christophe Léonzi, veľvyslanec Franúzskej republiky na Slovensku