Vyhľadávanie
Ocenenie za druhú myšlienku získala Tereza Okálová z Gymnázia Jura Hronca, Bratislava. Je ďalšou esejou, ktorú vám zo súťaže Esej Jána Johanidesa prinášame.
Novú esej na našom webe nájdete vždy v pondelok, stredu a piatok. Ich zverejňovanie ukončíme 4. júna.
Celkové výsledky súťaže a viac informácií nájdete na tomto odkaze.
,,... Zlo nie je … radikálne … a nemá … hĺbku ani … démonickosť. Dokáže však prerásť a zamoriť celý svet ... [pretože] sa šíri ako pleseň ... V okamihu, keď sa [myslenie] zahltí zlom, stane sa frustrujúcim, lebo tam nič nie je. To je jeho banalita“1. Hoci dnes nie je reč o vojnových zločincoch, cez podobnú optiku možno nazerať i na tú temnejšiu stránku sociálnych sietí. Narozdiel od prípadu Eichmanna však tento raz nedokážeme ukázať prstom na vinníka inak ako ťuknutím na obrazovky našich telefónov. Vinník je totiž neviditeľný. Netuší, kto sme, neuvedomuje si, že nám škodí, dokonca ani len nevie o svojej vlastnej existencii. A práve v tom spočíva jeho nebezpečenstvo.
Digitálni démoni sú vskutku vynaliezaví v rozmanitosti škôd, ktorú dokážu napáchať a v spôsoboch, ktorými narúšajú našu integritu. Sociálne siete v mnohých vyvolávajú pocit menejcennosti pri porovnávaní sa s ľuďmi, ktorí vrhajú svetlo len na svetlé stránky svojich životov. Takisto mrhajú naším potenciálom, keď nás rafinovane priliepajú k obrazovkám na dlhé hodiny. Kým problémov je neúrekom, pozornosť je značne obmedzená, a preto si posvietim iba na jeden špecifický fenomén - algoritmy umelej inteligencie (AI), pohonnú hmotu sociálnych sietí.
Ich princíp fungovania je založený na hĺbkovej analýze dát. Každá akcia, ktorú uživateľ v online priestore vykoná, slúži ako “učebný materiál”, vďaka ktorému AI dokáže lepšie “spoznať” daného uživateľa. Každé video, ktoré si pozrieme, každý článok, ktorý prečítame či každý príspevok, ktorý lajkneme, algoritmu prezrádza, o čo máme záujem. Algoritmus nám naoplátku ukazuje viac súvisiacich príspevkov predpokladajúc, že nás oslovia a “obohatia”2.
Ešte predtým, než nazrieme na dopady týchto algoritmov, je potrebné objasniť pojem naše najvnútornejšie vnútro. Totiž, súkromie nie je len len to, čo robíme, keď sa nikto nedíva, ale taktiež i to, čo si myslíme, keď nás nikto nepočúva. A ba, aj keď je okolitý svet samé ucho. Súkromie je predovšetkým to, kým sme, bez ohľadu na to, kým sme obklopení. Súkromie je naša integrita. Naša identita. Naše duševné vlastníctvo, v ktorom sa skrýva to, čo sami pred sebou nedokážeme schovať. Súkromie existuje, keď sme sami. Sami sebou. I preto my, ľudia, považujeme manipuláciu za, eufemicky povedané, nežiadúcu. Nik z nás sa nepraje, aby akékoľvek vonkajšie živly svojvoľne narúšali naše vnútorné prostredie a transformovali našú osobnosť bez nášho explicitného súhlasu. Skrátka, túžime mať kontrolu nad smerom, ktorým sa naše myšlienky uberajú do takej miery, ako je len možné.
Avšak túto mentálnu sebareguláciu algoritmy nevedomky narúšajú “mysliac si”, že nám ponúkajú užitočný obsah. Človek milión sa zákutiami sociálnych sietí spočiatku brodí celkom nezmyselne (v zmysle, že nemá žiadny špecifický úmysel a o mnohých témach si nič zásadné nemyslí). Strhujúce, simplistické a častokrát, bohužiaľ, i nepravdivé príspevky algoritmus servíruje čoraz častejšie a nepatrne núti človeka pozerať sa na okolitý svet s klapkami na očiach ignorujúc názory odkláňajúce sa od jeho dominantného uhla pohľadu. A tak sa človek odrazu ocitne v okovenej bubline, ktorú nemožno prasknúť len obyčajným “ťuknutím” prsta3.
Klamstvá sa menia na fakty, polopravdy ostávajú nepreskúmanými, nakoľko hrdosť a zadubenosť mnohých bráni konštruktívnemu diskurzu. Tým sa spoločnosť triešti na niekoľko alternatívnych realít. V polarizovanej spoločnosti majú pravdu oba póly, ale vždy sa aspoň jeden z nich mýli. Kým jedna z nich bojuje so smrteľným vírusom, ďalšia pozoruje zinscenované divadielko. Kým jedny oči vidia účinné vakcíny, ďalšie vidia čipy. A hľa, za veľkou mlákou 70% Republikánov verí v sfalšovanosť prezidentských volieb4. Naratívy a bubliny sú silná zbraň na fragmentáciu spoločnosti podrývajúc hľadanie pravdy.
V tomto bode je nadslnko jasné, že hradby integrity sú algoritmami ruinované - jozefovia makovia premýšľajú úplne inak, ako by mysleli nebyť algoritmov, ktoré ich odvádzajú na nesprávne digitálne chodníčky. Najvnútornejšie vnútro je otrávené neželaným votrelcom.
Nie, netvrdím, že manipulácia je exkluzívna pre sociálne siete. Rovnako si nemyslím, že algoritmy sú a priori diablov výtvor. Sú len obyčajným nástrojom, cez ktorý filtrujeme informácie, ktoré považujeme za hodné našej pozornosti. Avšak stále disponujeme slobodnou vôľou, skrz ktorú vieme odolávať démonom moderného sveta. Hlavnými ingredienciami sú obozretnosť a schopnosť kriticky myslieť, ktoré hádam dokáže používať každý z nás. Rovnako ako semipermeabilné membrány našich buniek neumožnia vstup dnu každej molekule, ktorá oň žiada, ani my by sme nemali vpúšťať digitálnych “démonov” do nášho vnútra. Bez ohľadu na to, ako silno sa dobíjajú, nesmieme zabudnúť, že my sme tí, ktorí majú kľúč od vstupnej brány. Je na nás, či vložíme trajektóriu nášho zmýšľania do cudzích rúk.
Ľudia môžu byť bábky visiace na šnúrkach, ktoré ovláda spoločnosť, respektíve “spoločenské siete”, do ktorých majú tendenciu sa zamotať. Avšak stále sú bábkami s vedomím. schopné vnímania. A možno práve povedomie je prvým krokom k oslobodeniu.
DANIS, S. - DETROW, S. - MONTANARO, D. Most Americans Believe The Election Results—Some Don't. [online]. NPR, 9.12.2020. [cit. 18.2.2021]. Dostupné na internete: https://www.npr.org/2020/12/09/944685514/most-americans-believe-the-election-results-some-dont
ROBICHAUD, E. How Social Media Algorithms Drive Political Polarization. [online]. Medium, 9.10.2020. [cit. 18.2.2021]. Dostupné na internete: https://medium.com/swlh/how-persuasive-algorithms-drive-political-polarization-75819854c11d
SHORE, M. Zlo je ,mysleniuvzdorné’. [online]. 23. 11. 2016. [cit. 17.2.2021]. Dostupné na internete: Hannah Arendtová ZLO JE ‚MYSLENIUVZDORNÉ' Marci Shore
How algorithms and filter bubbles decide what we see on social media. BBC. [cit. 18.2.2021]. Dostupné na internete: https://www.bbc.co.uk/bitesize/articles/zd9tt39
1 Originálny citát patrí Arendt (1964), preklad je od Shore (2016)
2 Robichaud (2020)
3 BBC: “How algorithms and filter bubbles decide what we see on social media”
4 NPR (2020)
Esej hodnotí spisovateľ Marek Vadas:
Najčastejším „mederným démonom“ boli pre študentov jednoznačne sociálne siete. Z prác, písaných z tohoto uhla pohľadu na mňa najviac zapôsobila esej Terezy Okálovej. Zamerala sa na algoritmy umelej inteligencie, v ktorých rozoznáva základný stavebný kameň manipulácií, zdroj vytvárania alternatívnych realít a bublín s unifikovaným názorom. Jej analytické písanie so zvládnutou expozíciou, záverom i poctivou bibliografiou použitej literatúry je výstižným zamyslením nad príčinami polarizácie spoločnosti, voči ktorej ako jedinú obranu vidí kritické myslenie.
