(Ešte) neistý Steinbeck?

Pred nami sa rozprestiera Kalifornia 30. rokov –  zem šírych ovocných sadov, zem tých, ktorí tie sady vlastnia. Okrem toho je to však aj krajina, po ktorej sa pohybujú rodiny a skupiny robotníkov – ovocinárov, ktorí tie jablká oberajú.

Toto je rámec najnovšieho prekladu románu Johna Steinbecka V neistej bitke, ktorý vyšiel v origináli v roku 1936 a mapuje obdobie ostrých štrajkov v USA. Ide o dielo výsostne politické, ľavicové, dokonca – dnes by sme povedali – aktivistické.

V téme a samotnej jej naliehavosti by problém nebol, text je však problematický svojím spracovaním, hlavne ak sa naň pozeráme zohľadňujúc Steinbeckovu celoživotnú tvorbu. Keď sa odrazíme od tohto diela, začneme síce premýšľať nad históriou štrajkov, ale neohúri nás, ako je text napísaný. (So zveličením by som sa dokonca opovážila povedať, že príbeh len „prejde okolo nás“.)

Romány Johna Steinbecka u nás v posledných rokoch vychádzajú pomerne frekventovane, predovšetkým prostredníctvom vydavateľstva SLOVART. Nedávno vyšla reedícia prekladu Otakara Kořínka – Neznámemu bohu, Hrozno hnevu, ale aj Na východ od raja. V roku 2020 vyšiel čitateľský hit – jeden zo Steinbeckových cestopisov – Potulky s Charleym, tentoraz vo vydavateľstve Absynt a v preklade Martina Kubuša. Preto neprekvapuje, že vydavateľstvo BRAK siahlo po ďalšom z jeho nikdy nepreložených textov.

Idey namiesto charakterov

Román V neistej bitke v preklade Tomáša Hučka je (podobne ako napríklad Neznámemu Bohu) „raný Steinbeck“. Niektorí spisovatelia zažiaria ako kométa už vo svojich raných dielach a nebolo to inak ani u Steinbecka. V neistej bitke však napriek tomu hĺbkou nedosahuje úroveň neskorších románov – predovšetkým diela Hrozno hnevu, ktoré akoby tému načrtnutú v texte V neistej bitke rozvíjalo, ani O myšiach a ľuďoch, nehovoriac už o neskorom románe a Steinbeckovom opuse Magnum – Na východ od raja

Text V neistej bitke totiž akoby redukoval postavy na ich politickú príslušnosť. Sú to skôr plagáty, heslá alebo slogany, v najlepšom prípade typy (aj to nie veľmi výrazné). Po Steinbeckovej typickej razantnej charakterokresbe tu nenájdeme ani stopu. 

Spisovateľ síce kládol dôraz skôr na analýzu sociálnych problémov, štruktúru štrajkov, čo je aj v dnešnej dobe témou mimoriadne atraktívnou, len ľudská bytosť vo svojej úplnosti akoby sa odtiaľ vytratila. 

Kúsok mozaiky

Ak však čítame V neistej bitke v rámci mapovania Steinbeckovho písania ako takého, je to ten povestný chýbajúci kúsok mozaiky, ktorý nám pomôže ešte hlbšie porozumieť napríklad románu Hrozno hnevu – a východiskám, od ktorých sa pri písaní tohto slávneho románu John Steinbeck odrazil.

Napríklad, kým v románe V neistej bitke takmer absentujú ženské postavy ( s výnimkou rodiacej ženy, eventuálne zriedkavo spomenutých manželiek či dcér), v knihe Hrozno hnevu už je rodové zastúpenie postáv vyrovnané. Hĺbka ich autorského stvárnenia (aj pochopenia) je v prípade ženského aj mužského rodu rovnaká. Dokonca, ak by sme trochu popustili uzdu interpretácii a azda aj fantázii, mohli by sme povedať, že sa tu už prejavuje čosi ako Steinbeckov feminizmus. Situáciu žien stvárňuje v úplnosti – akoby zvnútra. Jeho hrdinky sú tu už – rovnako ako jeho hrdinovia – aktívne, vitálne, zlyhávajúce, narážajúce na nepreniknuteľné hradby systému. Robia chyby, majú svoje potreby, temperament. V rámci systému sú na jednej z najzraniteľnejších priečok.

Problematické dialógy

Ďalším slabším miestom textu V neistej bitke sú dialógy. Nemýľme sa, dialógy sú formou, na ktorej sa popálilo viacero inak svetových prozaikov. Steinbeck je vo svojich známejších románoch a novelách síce autorom, ktorý píše už vycibrené dialógy, ale nejde o romány, ktoré by na tejto forme stáli či padali. Pretože najsilnejší je vo svojich rozprávačských častiach a aj jeho dialógy sú dialógmi literárnymi. Steinbeck zriedkavejšie pracuje s hovorovou rečou, vo svojich najznámejších dielach sa o to ani nepokúša (spomeňme si na siahodlhé, fascinujúce a hlboké rozhovory Číňana Li -ho, Adama Traska a Samuela Hamiltona v románe Na východ od raja). Problémom prózy V neistej bitke je, že tento text na dialógoch stojí. A ide o hovorové dialógy plné slangových výrazov, ktoré by mali znieť melódiou hovorovej reči, jej dikciou, mali by mať  jej „vôňu a smrad“. Ibaže nemajú. Neviem posúdiť, do akej miery ide o ťažkosti a problémy prekladu a nakoľko je táto výčitka opodstatnená, pretože slang z 30. rokov v Kalifornii je azda do nášho súčasného prostredia až neprenosný. V určitých momentoch však ide jednoznačne – a to píšem ako zarytá obdivovateľka Steinbeckovej spisby – o autorovu nezručnosť. 

Napríklad: hlavné postavy – predovšetkým ide o členov komunistickej strany Jima a Maca – sa v dlhých dialógoch, ktoré vedú medzi sebou len oni dvaja, neustále oslovujú krstnými menami. Dialóg na papieri síce nemusí byť celkom totožný s dialógom reálnym, ale neustále oslovovanie sa je zbytočné. A ani v realite a bežnom rozhovore sa takmer nepoužíva. Načo? Veď dobre vieme, kto sa s kým rozpráva.

Okrem toho je jazyk v dialógoch stále príliš košatý a zdĺhavý. A pravdupovediac, na prostredie ostrých chlapov aj príliš spisovný, plný zvratov, ktoré v angličtine možno znejú autenticky (tu nechcem krivdiť prekladateľovi, pretože nemám k dispozícii originál), v slovenčine sú však zvláštne. A krkolomné. Akosi si nevieme predstaviť, že sa robotníci v existenciálnej situácii medzi sebou zhovárajú hladkým a subtílnym jazykom.

O ľuďoch bez ľudí

Jediná postava, ktorej prehovory (a tým aj charakter) pôsobia hlbšie a autenticky, je doktor. Ide totiž o postavu, ktorá sa nachádza medzi dvoma svetmi. Nespolupracuje priamo s robotníkmi tak, že by sa zúčastňoval štrajku, ale pomáha im. A vidí následky sociálnej nespravodlivosti aj ľudské osudy. Doktorova minulosť, záujmy, vzdelanie aj pozícia v rámci diania však spôsobia, že jeho repliky sú hĺbavejšie, tempo tlmené. Dokážeme ho preto na základe reči jednoznačne odlíšiť od ostatných postáv (čo pri iných nie je vôbec samozrejmé), vieme sa s ním stotožniť a tušíme v ňom konflikt i vnútorné otázky, ktoré ostávajú otvorené a vyvíjajú sa. Aj nemiestny pátos, ktorý v replikách Maca alebo Jima vyznieva zvláštne a nepatrične, znie u doktora celkom prirodzene.

V neistej bitke hrá dôležitú úlohu aj ďalšia entita – a to nie je pre Steinbecka typické – je to dav. Sú tu ľudia, ktorí hovoria za dav, v užšom zmysle za skupinu, sú tu tí, ktorí vyjednávajú, ale chýbajú im užšie osobnostné charakteristiky. Stanú sa tak (takmer) len stelesnením deklamovania požiadaviek skupiny. Toto je jedna z vecí, ktoré spôsobujú, že román je výrazne politický – hlavne svojou formou, ale chýba mu hlbší vnútorný obsah. Môžeme sa sústrediť na dej a politiku a dozvieme sa čosi o fungovaní štrajku, ale skôr popisne. O ľuďoch sa toho dozvieme veľmi málo. Steinbeck tu ešte trochu zaostáva sám za sebou.

 Nám, ktorí ho máme radi v rukách, v očiach či na nočných stolíkoch, skrátka nablízku, to až tak neprekáža. Vieme, že tento román bol azda nevyhnutným schodíkom, bez ktorého by nevznikli jeho ďalšie diela, ktoré rozoberajú politickú a sociálnu rovinu, ale v ktorých naplno pocítime silu Steinbeckovského zápasiaceho hrdinu i autorovu schopnosť zhrnúť do niekoľkých slov celý fenomén a pritom sa vyhnúť moralizovaniu. (Ako príklad uvediem vetu, ktorá popisovala situáciu žien farmárov v románe Na východ od raja: „Muž spotreboval za svoj život 3 až 4 manželky.“ Myslím, že to nepotrebuje komentár.) Takéto vety sa V neistej bitke ešte neobjavia. Nájdeme tu ich zárodky, ktoré sa naplno zakorenia a vyklíčia neskôr.

 

Veronika Dianišková (1986)

Poetka, rozhlasová publicistka. Pôsobí v RTVS, Rádio Junior. Je autorkou niekoľkých zbierok poézie: Labyrint okolo rúk (Ex tempore, 2006), Zlaté pávy sa rozpadnú na sneh (Norami, 2014), Správy z nedomovov (Modrý Peter, 2017). Je autorkou knihy pre deti Pirátske rozprávky (Modrý Peter, 2020).

 

John Steinbeck: V neistej bitke

Preklad: Tomáš Hučko

Bratislava: BRAK, 2022