Vyhľadávanie
„Prečo prekladáš aj detektívky a fantasy?“ spýtal sa ma raz jeden kolega.„A na čom sa chceš učiť a udržiavať v cviku?“ odpovedal som otázkou.
Z prvej otázky sa dá vyčítať mnohé – hlavne dešpekt k inej ako vysokej literatúre. Je to niečo, čo má stáť na okraji záujmu serióznych literátov. Iste, proti gustu žiaden dišputát, ale ruku na srdce – tie nevysoké žánre číta oveľa viac ľudí. A ak nám na ňom leží jazyková kultúra – ktorá na Slovensku dostáva v posledných dvoch desaťročiach poriadne do zubov – aj detektívky a fantasy by mali byť preložené dobre, aby si široká verejnosť cibrila jazykový cit.
Napríklad taká Agatha Christie. Je to „len“ detektívka, lenže má elegantný štýl, a jej Hercule Poirot, keďže je Belgičan, nehovorí celkom dobrou angličtinou. Dodáva to dielu noblesnú patinu. Malo by sa čosi z toho zachytiť v preklade. Alebo Tolkienov Pán prsteňov. Je v ňom toľko charakterotvorných vlastných mien a zemepisných názvov, ako hádam v nijakej inej knihe. Ich zoznam mi vyšiel na tridsať strán. Keby aj nič iné, je to dobré cvičenie, získavanie skúseností aj na preklad vysokej literatúry.
Dnes sa veľmi nehovorí o tom, že umelec musí byť predovšetkým remeselník. Remeslo je základ. Bez neho je umelcovi aj tá najkrajšia predstava nanič, lebo ju nevie sprostredkovať. Maliar musí vedieť miešať farby a mnohé iné, skladateľ musí byť doma v harmónii, inštrumentácii a podobne, spisovateľ a prekladateľ zasa v štylistike. To je jeho remeslo.
Verdi písal cvične každý deň jednu fúgu. Aby sa udržal vo forme. Kto sa učil hrať na klavíri, vie, čo sú to Czernyho etudy. Bez nich sa ďalej nedostane. A sú medzi nimi také, ktoré sa poriadne vedia vymknúť spod prstov.
K remeslu prekladateľa patrí aj to, že by mal zvládnuť rozličné štýly, ktorými potom slúži pôvodnému autorovi. V tomto zmysle musí byť štylistický prostitút. A naučiť sa to možno len ustavičnou prácou, nie prázdnym meditovaním a teoretizovaním.
Aj preto teda detektívky, fantasy a iná zábavná literatúra. Sú to tie koníky – etudy – ktoré nastavujú chrbty, aby sme sa na nich naučili a potom mohli jazdiť na „vysokých“, bujných žrebcoch. Lenže to neznamená, že tie etudy nemajú byť urobené dobre.
