Vyhľadávanie
Ak intermediálnosť berieme skutočne vážne, tohtoročný titul vydavateľstva Paseka Nepřestat sa dívat kolem sebe je čistokrvným výsledkom jej praxe.
Na formát knižných rozhovorov o lokálnej scéne sme si privykli najmä cez tie literárne, vedené Jánom Štrasserom. Tentoraz načrieme do zvukových vôd s hudobníkom, promotérom a publicistom Milanom Trachtom (a.k.a Banán). Okrem svojbytných štylistických kvalít majú Banánove odpovede s literatúrou mnoho spoločného. „Knižky“ sa v nich totiž vyskytujú priamoúmerne so slovom „desky“ a Trachtovo zanietenie pre hudbu a politický aktivizmus narastá paralelne s potrebou čítania a písania: „Měl jsem čas, dostatek knížek a kafe a taky hodně desek.“ (s. 42)
Kniha vznikla ako iniciatíva skatalogizovať svoj život, mladícku filozofiu a 30 rokov nezávislej hardcore (hc) punkovej scény v Česku. Otázky Maxima Horovica, redaktora českého magazínu Full Moon, sú občas len formálnym predelom; Banán na ne síce odpovedá, ale rozvetvene, buduje si vlastné pointy, prepája časové roviny, jeho rozprávanie tak môžeme brať v tom najliterárnejšom zmysle. Zároveň sa nevyhýba ani priamym kritickým analýzam: seba, svojho okolia, spoločenskej klímy, stavu scény, vlastných postojov, politických aj osobných. Banán priznáva, že monologická forma by nebola zlučiteľná s jeho presvedčením, obsahovo by sme však knihu jednoznačne mohli označiť za autobiografiu.
Epifánia ako stav mysle
Názvy kapitol – Zlomit své sobectví, Milovat a nelitovat, Životy těch druhých – pomenúvajú najvýraznejšie konflikty Banánovho myslenia a vyjadrovania. Pocta svojim spolupútnikom, kamarátom, kolegom, partnerkám a komplicom sa stáva nosnou črtou, ktorú Trachta vedome i nevedome prízvukuje opakovane. Záver si vlastne vytvára sám: „Jestli vidíš nějakou pomyslnou červenou nit, která je utkaná z důrazu na přátelství a empatii, pak jsem rád. Protože to pro mě opravdu vždycky bylo naprosto stěžejní.“ (str. 201) Svoju pozíciu vo vzťahoch naopak vníma veľmi kriticky, vyčíta si sebectvo a nedostatočnú kontrolu nad svojím ublíženým egom. Je nutné dodať, že bez toho, aby skĺzol do sebapranierovania a sebaľútosti.
Pri pojme ega sa zbieha aj tretí motív. Banán (na individuálnej i kolektívnej úrovni) problematizuje nikdy nekončiaci boj za zachovanie hodnôt (napr. boj proti fašizmu) na jednej strane a nutnosť ostať otvorený novým perspektívam na strane druhej. Spolu s ním zažívame v každom textovom celku prekonanie vlastného svetonázoru – dospievame. I keď vám v slúchadlách dunia agresívne trapové beaty či starý macho-rock, pri Banánovej intímnej dikcii sa nedá vyhnúť dojatiu, až sa vás zmocní nostalgia z robenia mladíckych chýb. Vždy však nasleduje katarzia, ktorá nás vrhá späť do cyklu sebapoznávania.
Kde sa končí mainstream...
Jednou z autorských priorít bolo mapovanie hc-punkového podhubia, z ktorého Trachta vzchádza ako kľúčová osobnosť. Jeho rozprávanie je ukotvené predovšetkým v komunitnom dianí, odkedy doň v šestnástich rokoch vhupol, či už ide o organizovanie koncertov, anti-fa festivalov alebo zbieranie kontaktov v už legendárnych predajniach platní (Rekomando, Rocksters). Nezainteresovaní sa, prirodzene, musia spočiatku zorientovať, ale v Banánovom podaní sa menované albumy nevysmievajú neznalým, naopak, dotvárajú zážitok (*skúste si k posledným stranám pustiť Current 93).
Aj na úrovni komunity sa Banán snaží o kritické (až sociologické) pozorovania. „Od určité chvíle jsem vnímal jako patetickou a vlastně zbytečnou i drtivou většinu proslovů na hc-punk koncertech... říkat pořád stejným lidem pořád dokola ty stejný věci mi opravdu nedává smysl. Myslím, že je správné, že jsou vymezované určité mantinely v tom, co by mělo být tolerováno... Zároveň by ale vždy měla být možnost nějaké smysluplné debaty, která nebude dušená dogmatismem a pozérskou radikalitou.“ (s. 206) Ucelenú predstavu o hc-punkovej subkultúre završuje stručná esej Olgy Pavlovej.
Stav offline
Trachtovo rozprávanie je pamätníkom diy (urob si sám) časov v jedinečných pražských priestoroch ako Sedmička či bývalé squaty (Ladronka, Milada). O týchto „projektoch“ sa dá čo-to vyhľadať na internete, to však neplatí o väčšine diania na hc-punkovej scéne. Desiatky kapiel, ktoré sa rozpadli skôr, než nahrali demáče, sú veľmi ťažko prenosným zážitkom. Banánovi sa to darí napriek tomu, že málo z toho, čo popisuje, je aplikovateľné na súčasných tínedžerov. Hoci, podujatia kolektívneho počúvania (collective listening), kde platne vystriedala zvuková performancia, práve zažívajú svoju renesanciu (LOM, Genot Centre, Mappa Editions, Warm Winters Ltd., Skupina Label, Proto Sites).
Katarína Pirháčová (2001)
Je študentkou FiF UK v Bratislave. V rokoch 2018 a 2019 sa zúčastnila literárnych workshopov Medziriadky. Venuje sa kultúrnej publicistike a súčasnej poézii.
Banán a Maxim Horovic: Nepřestat se dívat kolem sebe: Rozhovor o hudbě, politice a emocích
Praha: Paseka, 2022
Obr.: Milan Trachta (a.k.a Banán) Zdroj: Paseka
