Ak niekto zo slovenských spisovateľov vie, ako pracovať s facebookom, je to Michal Hvorecký. Dobrá sebaprezentácia je o pevnej vôli presadiť sa. Ak je to pre niekoho prešľap za hranicu pokory či do územia trápnosti, je to jeho vec, ale Hvoreckému to vychádza. Jeho statusy majú stovky lajkov a desiatky zdieľaní a literatúra v nich ani nemusí hrať prím. Michal sa zdôveruje s názormi na politiku, pohľadmi na spoločnosť a nevidím mu síce do hlavy, ale myslím, že to robí rád. Jeho skúsenosť so stretnutím s arcibiskupom Bezákom, keď prežil „radosť byť naspäť v meste, kde sa ateista s podlo odvolaným arcibiskupom môže rozprávať na ulici o nemeckom divadle“, dosiahla neuveriteľných vyše 1100 lajkov. Informácie o prekladoch, verejných čítaniach či vydaní nových knižných počinov majú takmer spravidla ohlas menší, ale aj tak sú mimoriadne úspešné. Pri zmienke o dotlači svojho prekladu novely Roberta Walsera Prechádzka pripája aj niečo navyše. Prezrádza počet predaných výtlačkov aj fakt, že musel vydavateľa nejaký čas prehovárať. Facebookoví fanúšikovia tento osobný prístup vítajú – je to spôsob, ako priblížiť svoje knihy širšiemu publiku. Hvorecký sa neopakuje, neservíruje holé informácie, pridáva príbeh, reflexiu, názor. Nepotrebuje mať za pätami mediálnu agentúru, ani platenú reklamu – vystačí si s úctou k svojim čitateľom a ochotou byť k nim otvorený.
