Kamenné kníhkupectvá, zvlášť tie menšie, to v súčasnosti vôbec nemajú ľahké. Už im nestačí iba rozhľadený a ochotný personál, pekné priestory a dobré knižky, doba vyžaduje viac. Čítačky, besedy, verejné diskusie – chceme byť súčasťou literárneho života, aktívne sa na ňom podieľať, zdieľať, komunikovať. Je krásne, že kniha opäť ožíva v rozmanitých formách, že sú čitatelia ochotní sa stretávať, počúvať, že sa spisovateľ znova stáva verejne zaujímavým tvorom. Aktivity kníhkupectiev na facebooku o tomto trende veľa vypovedajú. Zo začiatku, ešte keď bola najobľúbenejšia sociálna sieť v plienkach, napĺňali profily kníhkupectiev holé informácie o nových knižných počinoch, o autoroch. Dnes sme ďalej. Zdieľajú sa zaujímavé články, recenzie, organizujú knižné podujatia, postujú fotografie z akcií, vymýšľajú sa stále nové formy prezentácie literatúry. Je to reklama, ale je to pekné. Stávame sa komunitou, vyliezame z nôr, odhadzujeme deku a ideme si vypiť čaj medzi knihy a autorov. Sme ostreľovaní pozvánkami na podujatia a môžeme si vyberať. Išlo by to bez facebooku? Lepili by sa plagáty po stĺpoch, rozdávali lístočky pred predajňou, vystrihovali články z novín? Asi ťažko. Virtuálny život dopĺňa reálny, sociálne siete nabádajú k vytváraniu skutočných medziľudských sietí. Je to príliš idealistické? Pozrite si facebookové profily našich kníhkupectiev a možno mi dáte za pravdu.
