Môže sa na Slovensku uživiť vydavateľstvo reportážnej literatúry? Ospravedlňte ma, že začínam hneď tak zhurta a vlastne čisto pragmaticky. O duchovnej potrebe takéhoto projektu nepochybujem, dokonca si myslím, že sme naň dlho čakali. Moja otázka preto nechce vyznieť spochybňujúco, skôr sa v nej ukrýva obava a nádej zároveň. Vydavateľstvo Absynt vzniklo iba nedávno a už stihlo priniesť brilantné kúsky. Knihu Oči zasypané pieskom, v ktorej poľská reportážna legenda Pawel Smoleński citlivo, apelatívne a bez pátosu reaguje na situáciu na Blízkom Východe, ale aj silný, rezonujúci knižný odkaz Wojciecha Tochmana o zdrvujúcej vojne v Bosne a Hercegovine s názvom Akoby si kameň jedla. Najnovšie Absynt prináša reportážne ladený obraz zložitej rómskej situácie Lidie Ostałowskej Cigán je Cigán. Ide o knihy, ktoré potrebujeme čítať, o to viac, o čo silnejšie sa v poslednom čase prejavuje konšpiračná vlna všeobecnej nenávisti v bežných rozhovoroch, ale najmä na sociálnych sieťach. Našťastie vydavateľstvo na facebook nezanevrelo, o jeho literárnych počinoch som sa ako mnohí iní dozvedela práve na sieti. Absynt sa tak stáva takým malým odbojom za zdravý rozum a kritiku, založenú nie na jednoduchých a priamočiarych pravdách, ale omnoho zložitejších sieťach, ktoré je potrebné kúsok po kúsku rozmotávať. Táto cesta nie je ľahká a  vracajúc sa k  úvodnej otázke, pevne verím, že sa to nášmu novému vydavateľskému zázraku bude dariť aj naďalej.