Fantastická miera Kovalyk a Medešiho

Literárny kvocient v apríli priniesol diskusiu o tituloch, ktoré majú spoločné tri okruhy tém: fantastika, telesnosť a sociálne aspekty prózy. Sú nimi Jedenie Ivana Medešiho a Čisté zviera Uršule Kovalyk. Tak aspoň tvrdili literárni vedci a vedkyne, ktorí sa v pondelok 29. apríla stretli v klube pod lampou. Diskusiu moderoval Peter Darovec, ktorý hneď na začiatku vyjadril svoju radosť z možnosti privítať nový prírastok do radov diskutujúcich, a to Máriu Klapákovú. Spolu s ňou sa za žltým stolom stretli aj ostrieľaní účinkujúci Marta Součková a Vladimír Barborík.

Kniha Jedenie Ivana Medešiho spôsobila na slovenskej literárnej scéne značný rozruch, na ktorý diskutujúci aj reagovali. Najčastejšie skloňovanými pojmami však boli miera a presah – pri prvom aj druhom pojme najmä ich neexistencia (hoci Barborík sa pýtal, či mieru nestanovuje autor). "Som rád, že sa Medeši ocitol v slovenskom kontexte. Keď to preženiem, je to, akoby sme kúpili Messiho." Podľa Marty Součkovej je však Jedenie titulom na jedno použitie, hoci sa nedá textu uprieť to, že ponúka čitateľský zážitok. Na konci prvej časti sa účinkujúci zhodli na tom, že iba čas ukáže, aký význam má Jedenie pre slovenskú literatúru.

Knihou Čisté zviera Uršula Kovalyk nadväzuje na svoje prvé texty, najmä spoločným znakom postáv, ktoré akoby žili dvoma životmi. Všetci účinkujúci ocenili autorkine nápady v jednotlivých textoch, ktoré však často vyšumeli do prázdna alebo sa pointa nie úplne vydarila, často i pod náporom nezvládnutého fantastického motívu. Celkovo sa podľa nich autorka zjemnila, hoci má ešte rezervy v jazyku, a rovnako prináša autentické aktivistické písanie, ktoré je prínosné, ak opisuje priestor, ktorý autorka dobre pozná.

Na prvý pohľad nepodobná dvojica titulov sa teda ukázala ako dramaturgicky dobre zvolená a Peter Darovec viedol diskusiu, kde si, našťastie, všetci diskutujúci nepritakávali a zdieľali svoje rozdielne názory.