Fantázia, množ sa!

Ivan Aľakša (zost.): Fantázia 2020. Antológia fantastických poviedok

Šaľa: Fantázia media, 2020

Zborníky zo súťaží sú vždy zmesou rôznych autorských štýlov, postáv či lyrických subjektov, point, nápadov, alúzií. V každom ročníku však možno hľadať určitú tendenciu. Ako je to s horormi, sci-fi, fantasy a ich mixami vo Fantázii 2020?

Fantázia, azda najhrubší zborník spomedzi zborníkov vydávaných zo súťažných textov, zoskupuje víťazov i finalistov v rôznych kategóriách Martinus Ceny Fantázie. V hlavnom finále MCF 2020 súťažilo – ako vždy – 5 textov. Víťazom sa stal Martin Benkovič s poviedkou Na vlastnej koži.  Ostatnými finalistami v hlavnej kategórii boli (od II. miesta po V.) Eliška Ducárová a jej sci-fi/fantasy Margita Besná, Jara Radošovská s fantasy poviedkou Prvý podivný prípad Urbana Baránika, Veronika Staníková so sci-fi/hororovou poviedkou Tvorca svetov a Barbora Vinczeová a fantasy/hororové Leto, bazén a pílka na železo.

Fantastická všehochuť

Prejdime si to však od začiatku. Od očakávaní cez prekvapenia až po zhodnotenie. Keďže žijeme v rôzne stupňovaných vlnách (kiežby fantázie) pandémie, dala by sa očakávať prevaha textov reflektujúcich systematicky naplánovanú manipuláciu s vírusmi a teda postupne s mocou a psychikou celých národov či texty „nacicané“ epidémiami, konšpiráciami i postapokalyptickými víziami veľmi blízkej budúcnosti. Súťažné texty sa posielali do mája 2020 – obdobie uvoľnenia po prvej pandemickej vlne. Niektoré zrejme vznikali počas vtedajšieho lockdownu. Fantáziu 2020 však tvorí úžasná „všehochuť“, nesilená spoločenskými aktualizáciami. Zdá sa, že svet fantázie bude – našťastie – vždy krepčiť okolo svojich autorov/autoriek a pučať bez ohľadu na to, či sa môžu ísť prejsť alebo nie.

Kto hodil najlepšie hororové bomby?

Čo sa týka tohto ročníka MCF, musím začať hororovou nádielkou. Je mrazivo silná a žeravo nápaditá. Dominovali výrazné a skutočne silne napísané ženské charaktery – kladné, záporné i ambivalentné. V hororovom žánri boli zastúpené prevažne ženské autorky, spomedzi ktorých sa už viaceré dostali i do predchádzajúcich zborníkov. Tematicky najviac svietili nefunkčné rodiny, z ktorých pramenila zraniteľnosť postáv alebo ich odhodlanie napraviť zranenia, a traumy jednotlivcov.

Najatraktívnejšie vnútorné svety a „najplíživejšie“ atmosféry stvorili najmä Ľuboslav Priesečan v Šnúre, Jana Tabačková v Kmotre, Radka Horniaková v Šarhovi z podsvetia, Eva Kašubová v Svätici, Veronika Staníková vo svojom Tvorcovi svetov a Barbora Vinczeová v Lete, bazéne a pílke na železo.

Šnúra získala Cenu Béla, ktorá sa udeľuje hororovým poviedkam. Majstrovsky zvládnutá atmosféra, ktorá sa stupňovala, pretože nechávala v čitateľovi nádej, že ešte všetko – predsa len – môže skončiť dobre. Smetiar Juro čelí smrti vlastného novorodeniatka a spája sa s osudom novorodenca, ktorého našiel pri triedení odpadu – doslova pupočnou šnúrou. Tá svojimi živelnými pohybmi ako jediná signifikuje, že dieťa žije.  „Pupalovsky“ brilantný tragický paradox však vyúsťuje do smrtonosného víru bolesti, žiaľu a zúfalej snahy (za)chrániť. Ľuboslav Priesečan „vyšťavil“ potenciál hlbokej traumy do napínavých, fantaskných obrazov  a zároveň tak ľudských a empatických. Poviedka akurát mohla skončiť o odsek skôr. Inak bola paralela pupočná šnúra a povraz pre obesenca pútavo napnutá až do konca. 

Poviedky Kmotra a Šarha z podsvetia okrem toho, že vytvárajú autentický dobový obraz (Kmotra z našej histórie a Šarha z podsvetia viac-menej zo súčasnej dediny s jej osobitým koloritom postáv a hierarchie), obe pracujú s komplikovanými súrodeneckými vzťahmi. Jana Tabačková v Kmotre plnokrvne, poeticky pútavo a vyzretým rozprávaním sleduje prvorodičku Katarínu v období šestonedelia a jej strach o čerstvo narodenú dcérku a staršieho synka, ktorému zastúpila mamu – svoju zomrelú sestru Aničku. Ľudové povery a zvyklosti sú na dennom poriadku, ale pre Katarínu naberajú hororovú podobu, pretože je v najzraniteľnejšej pozícii. Od ostatných v dome je oddelená kutňou, veľkou plachtou, ktorá symbolizuje, že priestor rodičky ešte nie je očistený. S týmto ľudovým motívom autorka veľmi funkčne a nie prvoplánovo prepája stále nevyriešený, „nedočistený“ sesterský vzťah. Tabačková dokázala, že aj puto neukončené ani smrťou a sesterská žiarlivosť môžu vybudovať dokonalú atmosféru a napätie. A archaickosť autorkinho štýlu učaruje od prvých viet.

Radka Horniaková zase v Šarhovi z podsvetia skúma súrodenecký vzťah detí – mladšieho brata Martinka a staršej sestry Paťky. Táto poviedka vykresľuje zraniteľné hneď dve ženské hrdinky – Paťku a starú nahluchlú Krkajku. Obe zažívajú pocit vydedenia. Paťka z tepla rodiny – chlad rodičov je trest za jej neposlušnosť a Krkajka z dedinského spoločenstva pre svoju „čudáckosť“ vyplývajúcu z nažívania s mužom tyranom. Vynikajúce dejové zvraty spoločne s autorkinou nenásilnou sondou do psychológie rodičovstva (aký má dopad porovnávanie súrodencov či trest nezáujmom) a súrodeneckého modelu – extrovert vs introvert – pôsobia na čitateľa jednotne. Horniakovej vrstevnatosť svetov, pocitov, motívov ladí s jej témou rôznych podôb prechodov do smrti v závislosti od prijatia či odmietnutia smrti. Princíp, aký sa uplatnil i vo filmoch Šiesty zmysel (1999) a Tí druhí (2001), veľmi dôstojne funguje i v Šarhovi z podsvetia. Ak by sa text rozpracoval do dlhšieho útvaru, vzťah Martina a Patrície by sa mohol vycibriť a pokračovať v línii emotívne náročných nádherných rozprávok typu Bratia Levie srdce Astrid Lindgrenovej.

Ďalšia výrazná, ak nie najoriginálnejšia ženská anti/hrdinka, je Svätica Evy Kašubovej. Odmyslime si úvodný odsek vytiahnutý z wikipédie o Žofii Bosniakovej, pretože príbeh aj bez tohto poznatku postupne prezradí, o koho ide. Brilantne preskupená duchovnosť a telesnosť v historickej postave, ktorá sa dodnes uctieva pre svoju starostlivosť o tých najchudobnejších. Eva Kašubová prináša nový pohľad na historickú osobnosť – originálny, „neokukaný“ a... k nakúsnutiu.

V Tvorcovi svetov Veronika Staníková síce podala málo podnetov k vizualizácii fantasy hry stvorenej hlavnou hrdinkou, no zato bravúrne pretransformovala uvoľnenie väznenej mysle (znásilnenej ženy) do rozzúreného medveďa. Starobylý strach z veľkého zvieraťa sa tu zmiešal s pocitmi hanby, poníženia a bolesti a desivo prešiel na nič netušiacich hráčov. Neuveriteľne silná a ťaživá poviedka.

Pomyselný kruh najsýtejších hororov uzatvára Leto, bazén a pílka na železo Barbory Vinczeovej. Ide o horor s prvkami fantasy a tentoraz silnou ženskou hrdinkou pochádzajúcou z inventára gréckej mytológie – sirénou. Dusné leto, šepkajúca zeleň okolo bazéna, rozpálený betón... Atmosféricky opäť výrazne dobrá poviedka s vypointovaním, ktoré búra domnienku, že ľudskosť patrí iba ľuďom...

Na vlastnej koži – víťazná hororová poviedka celej MCF 2020 je síce alarmujúco aktuálna (témou rasizmu a popierania holokaustu), no čisto atmosféricky, vypointovaním sa vyššie spomínaným hororom v zbierke nevyrovná. Martin Benkovič akoby vsadil na istotu – slovo, ktoré želáš, sa musí obrátiť proti tebe – teda zhmotnenie virtuálnych „statusových“ útokov do násilia prežitého na vlastnom tele. To, ako sa rasizmus a sexizmus hlavného hrdinu obracia proti nemu, sledujeme v príliš očakávaných situáciách.

Ešte jedna poviedka tento rok reflektovala rasizmus a holokaust, a to fantasy text Moniky Kandrikovej Dôvod číslo sedemdesiatšesť. Zdá sa mi, že táto autorka danú tému reflektuje originálnejšie a bez pátosu. Nie priamočiaro. Pavol náhodou zažije na vlastnej koži pocity ľudí v koncentračnom tábore, lebo sa dostane blízko kúzla svojej rómskej kolegyne. Nie je to evidentný trest. Čím je katarzia vyvolaná nenápadnejšie, tým žiarivejšie potom svieti Pavlova premena myslenia. Kandriková si vybrala  stále nevyhynuté drobné „nevinné“ rasistické poznámky medzi kolegami (pre adresáta však vždy veľmi osobné).

Horor Radoslava Kozáka Septembrový muž rozpráva o tom, ako sa dieťa otvorí postupne hocijakej autorite, ak nemá rodičov a starým rodičom akosi chýba citovosť. Podobné príbehy tu už boli, no Septembrový muž je tak majstrovsky napísaný, že sa číta so zadržaným dychom. Osviežujúco pôsobí aj závan mysterióznosti v takmer až magickom naviazaní na mesiac september.

Ostatné horory tvoria skupinu zručne napísaných, no niektoré dostatočne nevyužili načatý tematický potenciál alebo by si vyžadovali dlhší rozsah či prepracovanejšie pozadie postáv. Beáta Takáčová v Beštii vychádza z literárnej/filmovej atraktivity intímneho napätia medzi partnermi (rodina ako znepokojivé miesto). Zlo je tu ľudské a starobylé ako „chtíč“, avšak do priestoru poviedky vchádza sčista-jasna. Dobrá poviedka, ktorá si len pýta viac priestoru pre expozíciu zla a záver.

Mesačná sonáta Veroniky Sebechlebskej, držiteľky minuloročnej Ceny poroty MCF, je napísaná, samozrejme, veľmi kultivovane, no chýba jej jasný smer. Hra reality a predstáv by mala byť rovnako dobre odkódovateľná čitateľom ako každý iný žáner, aby z nej plynul chcený pôžitok nejasnosti. Ak nie i viac.

Svetlejšie zajtrajšky Jany F. Stankovianskej zo zaujímavej dobovej atmosféry Československa a budovania prvých sídlisk odskočili do priamočiareho vzťahového vzorca. Ako keby autorka vsadila do nášho prostredia prototyp béčkového amerického hororu, hoci veľmi zaujímavo ukazuje rozdielne verzie výchovy a rodičovského záujmu i pribúdajúce napätie z privykania na život na sídlisku.

Patričná fantasy divergencia

Balíček fantasy poviedok vo Fantázii 2020 rozbalíme poviedkou Mareka Vaňousa – Oskar a elixír života, ktorá získala Cenu OZ Fantázie za najlepšiu fantasy poviedku.

Poviedka s veľkým potenciálom, dobrým námetom a krásnym posolstvom, že fantázia – tvorba – písanie zachraňuje psychiku nielen čitateľovu, ale i samotného autora.  No konkrétna realizácia už trochu zaostáva za víziou. Chýba akcia, všetko sa len prerozpráva (kým v sci-fi poviedke Človek je len slovo Jána Gálika napríklad konverzácia funguje ako legitímna dejová platforma) a skončí predvídateľne jasne.

V tejto kategórii má jednoznačné prvenstvo poviedka Elišky Ducárovej Margita Besná. Úžasný svet budúcnosti, ktorý vlastne vyzerá ako minulosť. (Evokuje magazín a seriál Heavy Metal.) Názov konotuje niečo dôverne známe z čias povinnej školskej dochádzky. Z Bottovej balady Margita a Besná si autorka berie zvučnosť mien a čiernobielu explicitnosť charakterov hlavných postáv, z ktorých vytvára meno jednej hrdinky s patričnou fantasy bipolaritou. Osobne mi je sympatické, že sa ešte vždy do päťky prebojuje fantasy s umne skonštruovaným bojom dobra a zla v neopozeranom, plne funkčnom svete. Je tiež dobré  vedieť, že je tu začínajúca autorka, ktorá sa nebojí triafať do typických bodov power fantasy a ísť za nádejou.

Jary Radošovskej Prvý podivný prípad Urbana Baránika získal Cenu poroty (spolu s poviedkou Martina Benkoviča Na vlastnej koži). Autorka šikovne vyskladala postavu Urbana Baránika, ktorého kúzelné schopnosti vychádzajú z psychickej úľavy pri vyslovení nadávky. Svet čarodejníkov existuje utajený, ale v symbióze s normálnym svetom. Hoci ide o zaujímavý text, pôsobí trochu ako dobre napísaný pilotný diel komediálneho fantasy seriálu. Samotná postava a jej energia drží všetko pohromade. Zápletke však chýba jedinečnosť.

Ostatné fantasy poviedky dopĺňajú tú správnu divergenciu fantazijných príbehov.

Prachy sa vždy zídu Simona Crabaka je ľahký zábavný príbeh o zlodejoch, ktorí vykrádajú múzeum mágie. Nevybrali si však tie najbezpečnejšie artefakty.

V poviedke Hugo Zeleň Silvie Zeumerovej je rozpracovaných niekoľko zaujímavých motívov, ale nebol prepracovaný ten, ktorý mohol vytvoriť hlboký príbeh. Škoda, že fakt, že matka počuje myšlienky svojho mentálne zaostalého syna, ktorý postupne začal páchať vraždy pod vplyvom prekliateho zeleného kameňa, nemalo vlastne nijaký dejotvorný význam.

Barbore Marasovej sa v Slepej nenávisti podarilo vyjadriť svoje nadšenie z vytvárania slovanského fantasy sveta, ktorý dobre funguje a to, že kolieska jeho deja zatiaľ šliapu predvídateľne, sa ďalším a ďalším písaním prepracuje.

 Sci-fi  s ci-tom

Sci-fi poviedky Fantázie 2020 zase ponúkajú cestovanie naprieč časom, priestorom i sci-fi v hlave či na druhej strane galaxie. V troch topkách sci-fi nákladu – Chyba 503 Matúša Ľudmu, Gregova dilema  Viktora Gregora a Človek je len slovo Jána Gálika – detegujeme vyspelé technológie i závažné rozhodnutia. A všetko s úžasným (sú)citom.

Chyba 503 – príbeh z blízkej budúcnosti napísaný tak prirodzeným jazykom, ako keby autor (a my čitatelia spolu s ním) skutočne pochádzal z doby, o ktorej píše. Hoci si všíma našu zvyšujúcu sa závislosť od moderných technológií, poviedka nekritizuje, naopak, ukazuje ľudskú schopnosť poradiť si s ťažkosťami s ich pomocou, ale i napriek ich zlyhaniam.

V Gregovej dileme nadväzuje dobrodružstvo dvoch výskumníkov, uviaznutých na vzdialenej planéte plnej obrovských mravcov, na starú školu vedeckej fantastiky. Autor využíva novinky z technických magazínov alebo dokumentárnych filmov do takej miery, aby sme ako čitatelia prežili údiv nad vyspelými, a predsa povedomými technológiami a zároveň sa vedeli stotožniť s morálnymi dilemami, pred ktoré budú postavení aj naši potomkovia.

Človek je len slovo nás necháva okúsiť vzdialenú budúcnosť, v ktorej Zemi vládnu roboti. Podarilo sa im vyriešiť všetky problémy planéty (vrátane ľudstva) a teraz, zbavení účelu, hľadajú nový zmysel. Nachádzajú ho v prekvapivom zdroji – v pokání.

V  sci-fi poviedke Barbary Zmuškovej V starobe akoby si našiel sa dostáva k slovu stále aktuálny problém, a to závislosť od technológií. Pre protagonistu osobne, citeľne aktuálny. Sledujeme, ako sa s ním (ne)vysporiadava a klesá hlbšie po začarovanej špirále. Hoci rozuzlenie umne nastavenej zápletky nebolo nečakané, úprimnosť a intímnosť pocitov, ktoré autorka preniesla na svojho hrdinu, nás nútia dúfať v šťastnejší koniec.

Autorka poviedky Zožrať zaživa Tereza Stebylová sa ani v najmenšom netají tým, aký druh médií s chuťou konzumuje, naopak, vzdala im čestnú a vtipnú poctu. Pre hráčov MMORPG a všetkých milovníkov anime žánru isekai sú jej témy sympaticky, ba až sentimentálne povedomé. Možnosť elektronicky zálohovať ľudské vedomie ponúka nepreberné množstvo posmrtných (herných) svetov, v ktorých možno stráviť večnosť. Hráči bez živých tiel, do ktorých by sa mohli vrátiť, však čelia novej, prekvapivej hrozbe.

Poviedka Sodoma/Gomora Tomáša Hrábka brutálnosťou hlavného (anti)hrdinu a systému, pre ktorý pracuje, pripomína klasiky typu Sudca Dredd či Robocop, no v ich spoločnosti pôsobí trochu tuctovo. Hoci absurdný humor funguje, bohužiaľ, zo sveta vidíme primálo na to, aby sme mohli skutočne nasať ten pravý cyberpunkový vzduch. Sledujeme šnúru banálne popísaných stupňujúcich sa ukrutností konaných v mene poisťovacej spoločnosti, až kým nenarazíme na etnického Slováka s valaškou.

List do minulosti Miroslavy Mališovej je najnevýraznejší text spomedzi celej zbierky, ktorý sa pokúša vytvoriť silnú hrdinku v Young Adult žánri. Nič také sa mimo dialógov nestane a celkom nevyužitý závan podozrivo zvedavého chlapca sa končí... romancou. Konflikt, hoci nemusel byť súčasťou vzťahu, tu chýba ako soľ.

Fantázia 2020 v pár riadkoch

Aj tento ročník Martinus Ceny Fantázie dokázal, že máme dobré rozprávačky/rozprávačov, besnú chuť na žánrovú literatúru a príbehy hodné knižného spracovania.

Objavili sa témy holokaustu, uskutočneného i neuskutočneného otcovstva, súrodeneckých vzťahov, lepšie i prvoplánovejšie spracovaný (starý dobrý) boj dobra a zla, autentické svety blízkej budúcnosti a väčšina tento rok s akcentom najmä na silné ženské hrdinky.

Kiežby všetci autori z Fantázie 2020 začali písať knihy. Viete si predstaviť tú paletu  fantasy/sci-fi/hororového žánru? Len sa namnož, fantázia! 

Dominika Madro (1990)

Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na FiF UK v Bratislave, následne dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Vyhrala Martinus Cenu Fantázie 2019 i Poviedku pre deti 2019. Debutovala románom Svätyne (KK Bagala, 2019). Píše recenzie i rozhlasové rozprávky a pripravuje fantasy román.