Fantázie Fantázie

Dve popoludnia sprievodného programu Bibliotéky 2004 boli venované na Slovensku nie až tak zabývanému žánru literárnej fantastiky. V druhý deň knižného veľtrhu prebiehala prezentácia jediného slovenského časopisu tohto druhu Fantázia. “Prebiehala” je priveľmi dynamický výraz na opísanie situácie. Skôr by sa dalo povedať “vliekla sa.” Keďže sa nás, fantastických fanúšikov Fantázie, zišlo päť a pol, a ako s rozpačitým úsmevom poznamenal šéfredaktor Ivan Aľakša: “Väčšinou sa všetci poznáme - až na niektoré výnimky” (pohľady prítomných nevedno prečo zablúdili mojím smerom), všetci už o Fantázii všetko vedeli, takže hodinka pridelená na bližšie zoznámenie s časopisom sa zabíjala, ako sa dalo. Hoci mnohí milovníci krásnej a tajomnej fantasy nemajú o časopise ani potuchy, Fantázia funguje už celých sedem rokov. V obsahu dominujú poviedky slovenských autorov, čo odzrkadľuje snahu podporiť domácu fantastiku, a tiež oživiť samotnú literatúru. To sa teraz darí aj vďaka populárnym príbehom o Harrym Potterovi, či nedávnemu “návratu kráľa” fantasy Tolkiena nielen na plátna, ale aj do knižníc a kníhkupectiev. Okrem “čarodejníckej fantastiky pre mladých” sa vydavatelia snažia odkrojiť kúsok koláča aj pre horor a sem-tam “zabŕdnu do normálneho sci-fi.” V občasníku s veľkou a dúfajme splnenou túžbou stať sa dvojmesačníkom bolo dovedna uverejnených vyše sto prác slovenských autorov. Okrem nich sú v časopise recenzie kníh, filmov, či PC hier a príležitostne galérie výtvarných diel. Najnovšie číslo sa vyparádilo do farebných šiat a úpravami prešla celá grafika. O kvalite tohto, zatiaľ osamelého, ale vytrvalého pútnika svedčí aj viacero zahraničných ocenení.

Kto však ocení prácu slovenských autorov na domácej pôde? Ani budúcnosť sa nejaví v svetlejších farbách, hoci záujem českých vydavateľstiev o našich autorov je značný. A tak si, v rámci príslovia “pomôž si, človeče, aj pánboh ti pomôže”, vyhrnuli vo Fantázii rukávy a pomohli uzrieť svetlo sveta prvej knižke Michala Jedináka Nie celkom rozprávky. Jej predstavovanie tvorilo druhú časť programu. Krstili ju zmesou pracieho prášku, banánového a jahodového pudingu. Rituál vyplýval zo samého príbehu. Na ochutnávku prezradím, že rodinka Hňatliakovcov, ktorej domovom je táto útla knižočka, bola práškom nielen pokrstená, ale v ňom aj, o čosi prozaickejšie, vypraná. Podľa podtitulu Najmenšia rodina na svete ľahko zistíme, čo sa s nimi po opraní stalo. Ale to už je iný príbeh. V každom prípade prvá kniha edície Fantázie, s oranžovovou obálkou, predstavuje svetielko nádeje pre ďalších autorov. “Pripraviť sa!” signalizuje, blikajúc medzi červenou, ktorá je už, dúfajme, definitívne za nami a zelenou, ktorá snáď čoskoro naskočí. (Pošuškáva sa, že najbližšie sa zazelená Tónovi Štefanovi a potešiť by sa mali najmä fanúšikovia sci-fi.) Publikácia vyšla aj vďaka podpore Ministerstva kultúry SR. Fantázii ambície nechýbajú. “Robíme to s láskou a nadšením,” trošku pateticky, ale zato úprimne zhodnotil Ivan Aľakša snahu propagovať fantastiku aj v našej, v niektorých smeroch až priveľmi fantastickej krajinke. Hľadaniu nových talentov majú pomôcť aj poviedkové, či tematické súťaže. Od začiatku nového milénia funguje Občianske združenie Fantázia. Okrem workshopov a večerov slovenskej fantastiky organizuje aj festival Istrocon.

Po ukážke z debutu Miša Jedináka prišla na rad novinka Števa Huslicu. Potlesk si vyslúžili obe a kto chcel, mohol si dať v stánku Fantázie knižku aj podpísať.

Udeľovanie cien ISTRON 2004 a RAKETA 2004 prilákalo medzi staré známe tváre zopár, ak nie nových, tak aspoň takých, ktoré sa už dlho neobjavili.

Najskôr slávnostné vyhlásili výsledky literárnej súťaže časopisu Fantázia RAKETA 2004. Keďže jej cieľom je sprostredkovať čitateľsky najatraktívnejšie materiály, prihlásené práce prešli dvoma kolami. V prvom, ktoré “má odradiť tých, čo nevedia písať, aby nepísali”, rozhodla päťčlenná o piatich postupujúcich. Z nich si v druhom kole čitatelia zvolili tú najlepšiu. Hoci porotcom sa najviac páčila Puma a Toshiba Tomáša Knapka, čitatelia rozhodli inak. Prvú cenu, spolu s finančnou odmenou tritisíc korún, získala Alexandra Pavelková za poviedku Oheň. O priečku a tisícku nižšie sa umiestnila Zuzana Gajdošová a jej Zákon zachovania energie a trojicu uzatvára Daniel Klimek, ktorého poviedku Tiene času prekrstil pri vyhlasovaní šéf Fantázie na všeobecné pobavenie na Tiene na múroch. Okrem prvej dámy slovenskej fantasy si cenu v podobe abstraktnej sošky prebral aj vlaňajší víťaz Juraj Červenák.

Po RAKETE prišlo na rad vyhlásenie výsledkov piateho ročníka ceny slovenských fanúšikov fantasy ISTRON 2004. Mal opäť dve kolá a o víťazoch v ôsmich kategóriách rozhodli čitatelia Fantázie a návštevníci kníhkupectva Brloh.

V kategórii slovenský výtvarník/ilustrátor získala tyrkysovo-fialovú raketku Martina Pilcerová. Najlepším slovenským vydavateľstvom sa stalo Vydavateľstvo Slovart, kde vyšiel Pán Prsteňov, Čarodej zememorí, či Stopárov sprievodca galaxiou od Douglasa Adamsa. Podľa majiteľa Juraja Hegera sú vydavateľstvom, ktoré “sa usiluje vydávať dobré knihy”, čo svedčí o tom, že aj vo fantastike také sú. Škoda len, že si to nevšimlo viac slovenských vydavateľov. Za najlepší čin roka 2003 vyhlásili rozhlasovú dramatizáciu Pána Prsteňov Návrat kráľa rádia Twist a Slovenského rozhlasu. Cenu za “tri roky krásnej roboty” preberal exprogramový riaditeľ Twistu Ľuboš Machaj. V kategórii zahraničná kniha získala prvenstvo Sapkowskeho Veža bláznov z Vydavateľstva Slovart. Preklad Karola Chmela svedčí o tom, že ani slovenská verzia nemusí uberať na kvalite a v ničom nezaostáva za českou. Víťazom kategórie česká kniha sa stal Jiří Kulhánek a jeho Noční klub 2. Raketka sa ušla aj druhému dielu Pána Prsteňov Dve veže v kategórii fantastický film, kde na veľkú radosť prítomných priaznivcov predbehol aj dva diely konkurenčného Matrixu. Najúspešnejšia autorka slovenskej fantastiky Alexandra Pavelková zvíťazila hneď v dvoch kategóriách. K “veľkej RAKETE” pribudli aj dve menšie - za najlepšiu slovenskú knihu Zlomená přísaha a pôvodnú poviedku Dračie cesty. Ak vám “ř” v názve neznie po slovensky, je to preto, že kniha vyšla v českom vydavateľstve Fantom print. Najpredávanejšia slovenská autorka tohto žánru pracuje na ďalších románoch, avšak aj tie vyjdú u našich susedov. Tu neostáva iné, než sprostredkovať výzvu, ktorá na stretnutí odznela - tí, ktorým je adresovaná na to určite prídu: “Kto má dušu, mohol by si do nej vstúpiť.” Nech môžu aj Slováci čítať slovenskú fantastiku v rodnom jazyku.