Fantazmagória oslobodzuje!

Fantazmagorický kamarát spisovateľky Alexandry Salmela je napísaný vybrúseným a vtipným jazykom. Text je zábavný, doslova je oslavou jazyka. Slovné hračky („škvrtok, mačkarada“ s. 14), hyperboly („Zaberalo na lyžiach ako milión majstrov sveta dokopy“ s. 13) a nápadité prirovnania („Zosúval sa po operadle sedadla ako rozvarená špageta“ s. 29) ozvláštňujú zážitok z príbehu. Množstvo zvukomalebných prostriedkov dynamizuje text a pre detského čitateľa dramatizuje čitateľský zážitok, najmä, ak sa číta nahlas („cupiticupiticupcupcup“ s. 40). Ale aj pre rodiča môže byť Fantazmagorický kamarát pozoruhodným emocionálnym zážitkom, najmä pre citlivo spracovanú ťažkú tému osamelosti, šikany a strachu.

Dieťa Papu-Pau

Protagonistom knihy je Papu-Pau, dieťa, prekonávajúce úzkosť aj zlo vo svete, ktorý nie je taký veselý, ako by Papu-Pau chcel. Po stretnutí s Drsňákom, zlým čarodejníkom s čarovnou tabličkou: „Vedel na tabličke vytočiť žiarivé guľové blesky a všakovaké postavy, ktoré boli rýchle ako víchrica, chrlil výbušné iskry a na svetlo sveta dokázal vyhrabať úplne všetky pravdy o všetkom. Občas Drsňák tvoril hudbu, ale väčšinou boli jeho zaklínadlá zlé.“ (s. 12)

Za napínavým a hravým príbehom je bolestivá téma šikany a najmä kyberšikany. Spolu s dieťaťom prežívame jej dôsledky. Cítime, ako sa Papu-Pau uzatvára do seba, ako prestáva komunikovať s blízkymi, ako sa bojí nielen o seba, ale aj o svojho vtáčieho kamaráta: „Dieťa Papu-Pau stálo pod stromom s prudko zaklonenou hlavou a srdcervúcim krikom. Ledva-ledva dohliadlo na Strombrda, ktorý pišťal vo výšavách. Trestostrom mal hladkú kôru, jeho koruna sa vypínala v nedosiahnuteľných výškach. Tam bol Strombrd uväznený.“ (s. 19)

Spolu aj v trojitej kaši

Papu-Pau túži oslobodiť Strombrda, ale aj seba od strachu z Drsňáka a jeho pomsty: „Dieťaťu Papu-Pau sa zovrelo bruško.“ (s. 22) Našťastie, nie je na boj so zlom, žiarlivosťou a zastrašovaním samo. Má fantazmagorického kamaráta, nápomocného Geparda. Fantazmagorický kamarát Gepard, ale aj „pravý moderný slon“ (s. 81) Heňo, prezlečený za mamuta, stoja pri dieťati vo všetkom, aj v „trojitej kaši“ (s. 64), aj v páchnucom kanáli so „zmotanteným potkanom“ (s. 71), aj v noci hrôz.

Kniha učí deti pozrieť sa na nepriateľa, obludu alebo objekt strachu inak, s odstupom, pomáha mu upokojiť sa: „Dieťa Papu-Pau otvorilo oči a zahľadelo sa na Drsňáka. Bez strachu. Najprv nemohlo uveriť vlastným očiam. Tvor mal pod drsným pancierom slabú, trochu pokrivenú chrbticu. Ostré dúhové pazúry boli len obyčajná bižutéria a obrovitánske lesklé buľvy boli slnečné okuliare, čo zakrývali pár vodnatých očí. Drsňák mal aj srdce, bilo mu schúlené v kútiku hrude.“ (s. 102)

Fantázia, humor a nádej pomôžu dieťaťu pozrieť sa na strach realisticky, uvidieť v hrôzostrašnom tyranovi obyčajného, seberovného človeka. Z Drsňáka sa tak stane „Drsňák, ten Úplne Normálny Divný Týpek.“ (s. 108)

Práve psychologickými témami, brilantným a vtipným jazykom a hravými ilustráciami je kniha Alexandry Salmely naozaj výnimočná a ďaleko presahuje množstvo schematických detských kníh z minulého roka.

Čítanie a umenie pomáhajú oslobodiť sa, lebo dávajú nádej. Fantazmagória oslobodzuje!

Katarína Labudová (1976)

Získala doktorát z literárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite v Brne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood a Angely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. V žilinskom Artfore moderuje Literárne večery.

Alexandra Salmela: Fantazmagorický kamarát

Ilustrácie: Martina Matlovičová

Bratislava: Artforum, 2021