Známy bol na dlhšej návšteve u synovca. V jeden deň sa rozhodli vyrobiť poličku a zavesiť ju na stenu. Synovec však pred touto jednoduchou prácou zrazu urobil nepochopiteľný krok, vraj ide pozrieť návod na internet. A kým synovec pozorne sledoval monitor, ten môj známy poličku pozbíjal a šupol na stenu... Po vypočutí tejto milej črty zo života som si začal viac všímať okolo seba slová, ako návod, odporúčanie, dobrá rada, tipy a postup či recept. A nevychádzal som z údivu! Priam ma strhla cunami tých najlepšie mienených informácií o tom, ako mám jesť, piť, dýchať, sedieť a spať, kedy mám vstávať a ktorou nohou, kedy a ako mám myslieť a nemyslieť, čo mám hovoriť, v ktorý deň mám ísť k zubárovi a čo je najlepšie na... Tak. Samozrejme, najviac rád sa týkalo peňazí, najmä tých, čo ešte nemám, ale mohol by som, ak by som robil to a to a to. V súvislosti s nimi sa momentálne podľa výskytu predrala do popredia problematika vianočných darčekov. Stačí internet, zopár časopisov a naďabíte na seriózne rozpracované stratégie výberu a nákupov, doslova na filozofiu darčeka. V istom bode som ale naveľa musel zabrzdiť, lebo návody, ktoré mi mali dať pohodu a istotu, ma začali stresovať a zneisťovať, pretože som okrem ich študovania nestíhal takmer nič. A nie že som doteraz nestihol zohnať ešte ani jeden darček, nestihol som ŽIŤ. Vravím si, dosť! A stal som sa šťastným odporcom darčekovej filozofie. Začínam si užívať praktickú fázu: darovanie pred darčekom, keď musím dokázať byť aspoň na chvíľu tým druhým, darovať sa mu, aby som videl svet jeho očami a skutočne vedel, čo by si želal. No ako tak na to teraz pozerám, tuším som poslednou vetou nechcene predsa len prispel k filozofii darčeka. Navyše je to z nej len zlomok, veď štyri strany tejto Knižnej revue venujeme tipom na knižný darček, mašinéria? Kdeže, len viera v radosť čitateľa, lebo tá určite vyplýva z filozofie knihy...
