Finálová desiatka Anasoft litery 2019

Ľudia od literatúry komentujú desiatku kníh Anasoft litery 2019. 

Zuzana Belková – literárna publicistka, vedúca Odboru literárno-dramatickej výroby Slovenského rozhlasu

Juraj Kováčik ani Milo Janáč pre mňa až takým prekvapením neboli. Prvého rešpektujem a sympatizujem s ním, odkedy sa pri čítaní potvrdilo, že povzbudzujúce žmurkanie editorky Zuzy Šeršeňovej, že aké je to dobré a je sa na čo tešiť, nebolo neopodstatnené. Pri druhom som sa síce možno nebavila až s takým hlasným smiechom ako ostatní očarení, ale v poriadku, originalitu oceniť treba. Tej má zrejme dosť aj Ivan Medeši, môj jediný desiatkový doposiaľ neprečítaný. Pokiaľ ide o „nenováčikov“ desiatky, zrejme motiváciám poroty rozumiem a nežiada sa mi k téme čosi zásadné dodávať. No a k mimodesiatkovým krivdám azda len jeden smutný úsmev zdieľaný s tými, ktorí nedajú dopustiť na dušekovský pôvab, a jednu azda upokojujúcu príhodu o Ballovi, ktorý – aby sa vyhol novej vlne verejného účinkovania – sa s plnou vážnosťou chcel vzdať účasti v desiatke, ak by sa mu náhodou prihodila. 

 

Peter Darovec – literárny vedec a publicista

Nechce sa mi pestovať populárny šport literárnej obce, teda sťažovanie sa na porotu, ktorá nedala do desiatky takých či onakých autorov s takými či onakými knihami. Ak tam nejaké dobré prózy chýbajú, tak je to len dobrý signál o tom, že tu je viac kvalitných kníh než miest v desiatkovej zostave. Ani k tým prózam, čo sa do desiatky dostali nechcem zaujímať nejaký zásadný postoj – najmä preto, že nie úplne všetky som čítal. Ale celkom súkromne držím palce dvom desiatkovým nováčikom, ktorí úplne samozrejme priniesli do slovenskej literatúry čosi úplne nesamozrejmé. Milo Janáč a Ivan Medeši.

 

Petr Minařík – vydavateľ Větrné mlýny, organizátor festivalu Mesiac autorského čítania

Zďaleka som nečítal celú desiatku (dúfam, že porota áno), napriek tomu sa však nevyhnem odpovedi, ako by sa patrilo. Anasoft litera sa pomaly stala inštitúciou, napriek tomu sa každý rok, vedľa klasikov alebo skoro klasikov, objavujú nové mená. Je to jedna z mála cien, kde skutočne s napätím čakáte na vyhlásenie nominácií i finálový večer. Môžete mať voči nomináciám tisíce výhrad, ale Anasoft literu nemožno podozrievať, že je v zajatí jednej partie alebo kníhkupeckej loby. To je skvelé. Osobne je pre mňa tohtoročným objavom Ivan Medeši.

 

Lucia Molnár Satinská – prekladateľka, jazykovedkyňa

Na svoju hanbu musím v prvom rade priznať, že z aktuálnej desiatky mám prečítanú len jednu knihu. Veľmi sa už však teším na všetky ostatné. Desiatka vyzerá byť vyvážená, podľa všetkého sú v nej zaujímavé tituly, reflektujúce súčasnú spoločenskú situáciu aj nadčasové literárne diela. Mám rada, keď má človek po prečítaní desiatky pocit, že vie, čo najlepšie sa v súčasnej slovenskej próze deje.

 

Ivana Taranenková – literárna vedkyňa a publicistka

Porota Anasoft litera vybrala z prozaickej produkcie roku 2018 pestrú desiatku. Máme tu „krčmové historky“ z periférie, jurodivé až exotické poviedky z ešte väčšej periférie, poviedky z Afriky, fragmentárne lyrické texty, poviedky klasického strihu. Zastúpené sú i rozsiahlejšie prózy – nostalgická novela, historický román, niečo ako spoločensko-kritický román či niečo ako rodinný román. Ich autormi sú debutanti i „zavedení“ autori. Práve rôznorodosť, ktorá komplikuje hľadanie akejsi jednotnej línie, tendencie, možno hodnotiť ako pozitívny moment tohto výberu a dôkaz o „mnohohlasí“ našej aktuálnej prózy. Na druhej strane, ťažko z tejto desiatky predpovedať „shortlist“ a najmä laureáta/laureátku, hoci svojich favoritov by som mala. A práve pre túto rôznorodosť a diferencovanosť sa zrejme tento rok vyhneme i vášnivým polemikám s porotcovským rozhodnutím (samozrejme, vášnivým v medziach slovenskej literárnej prevádzky).

 

Jiří Trávniček – kníhkupec, literárny publicista

Tak… z celej desiatky vašich kníh mám doma a čítal som a páčila sa mi kniha môjho kamaráta Pavla Vilikovského RAJc je preč. Malo by význam písať o jednej jedinej knihe, keď ďalších deväť si nikdy nekúpim ani nikdy čítať nebudem? Život je príliš krátky na to, aby sme sa zaoberali zbytočnosťami a nudou. Čo sa Slovenska týka, stačí mi Vilikovský, Balla a Kolenič… ach, to keby každý Slovák si našiel aspoň troch svojich (domácich) autorov ako ja… autorov svojho srdca. (smiech)