Vyhľadávanie
Petr Borkovec: Petříček Sellier & Petříček Bellot
Praha: Éditions Fra (Agite/Fra), 2019, ekniha 2020
Od januára chcem zasadiť pod oknom sakuru. Večer čo večer sa prechádzam medzi Amanogawa, Kanzan, Kiku shodare a Fuji kono no mai, žmolím ich lístky, medzi bruškami palca, ukazováka a prostredníka ako látky, na každom ich vnímam inak, obzerám kvety, odtiene, miešam zem, hĺbim jamu, lejem do nej vodu, miešam hlinu s humusom, posúvam ju pod iné okno, hĺbim ďalšie a ďalšie jamy, vraciam sa na začiatok, zem pod oknami je ako ementál, kanzan stále kvitne, béžovohnedé, zelenkavé listy sa chvejú, rozvíja odtiene ružovej, stojí ako v spodnej bielizni, dva kroky doprava, tri nazad, tancuje, znovu doprava, ružová japonská nevesta v opršanom kimone z drahej látky, sneží do dvora, ráno stojím v okne, a keby som fajčila, zapálila by som si, večer ju znovu posuniem, predsa len, nevopchá sa strom do kuchyne? Nezacloní lilavú farbu vistérie? Nebude vistéria pri sakure vyzerať ako jej zádumčivá žiarlivá sekretárka?
Pozerám film o Hanami. Od polovice januára do mája rozkvitajú po Japonsku z juhu na sever kvety sakúr. Hanami je starý japonský zvyk obdivovania krásy ich kvetov. Starší ako tisíc rokov. Pomyslím si na sakuru, ktorú, hoci je máj, stále nemám, hoci od januára sa brodím ružovými okvetnými lístkami, mám ich plnú kuchyňu, obývačku aj spálňu, spávam na nich ako na vavrínoch, myslím, že by som o tom všetkom mohla niekde alebo niekomu napísať. Českému básnikovi Petrovi Borkovcovi, ktorý tomu určite bude rozumieť, opíšem svoju rozkvitnutú sakuru a poďakujem sa mu za knižku Petříček Sellier & Petříček Bellot.
Keď kvitnú sakury, má Petr Borkovec narodeniny. Päťdesiat rokov. Vtedy sakuru presádzam do záhrady – nemôže byť to prvé, čo človek uvidí, keď vstúpi k nám do záhrady. Musí mať nejaký nástup, nie na prvú, že bam! Ten nástup by mohol byť trochu, ako keď otvárate knižku, ale neviete, čo v nej je. Teda viete, píšu to na jej prebale.
Niektoré z tých textov ste predtým dakde videli a čítali. To videli a čítali je predohrou knižky. Čítam Petrovu knižku a nosím rozkvitnutú sakuru po dvore. Petr sa na mňa pozerá. Vôbec, ako sa Petr pozerá! V Čechách majú na tento špeciálny „kuk“ výraz bloumat. Krajšie je archaické bloumati – zahŕňa aj pozastavenie v začudovaní a to presne Petr, keď píše, robí. Bloumat nad něčím je špeciálny druh zasnívaného básnického pohľadu na život, ako si ide, ale aj radosť, že sa o tom všetkom dá hovoriť. A má hovoriť!
Petrove bloumání je hanami. Hotelové raňajky, srnčia noha, pobyt básnika v Kremse, Turčianske Teplice, kamaráti, žena, lovci perál cestou z práce, správa o tom, ako bolo 15. januára 2019, kôň a ryby, prvý králik, včerajší príchod, na entomologickej burze, nenájdené parožie, hotel Čajkovskij, pohľad z okna na figovník, na more, všetky pohľady z okna, všetky pohľady zo všetkých okien všade, dobré úlovky chrobáčikov, drahokamov, parôžkov, rožkov, kvetov, prútikov, a keby ich náhodou nevedel nájsť, napíše všetky parádne slová a ich názvy na papier, pre mňa ich všetky dávno má.
Kým nosím svoje nenarodené dieťa – sakuru v ružovej perinke po dvore ako žiarlivá zádumčivá Petrova sekretárka, Petr zasadil celú alej sakúr. Až sem, do Modry zavoňal. Inochi Futatsu no Naka ni Ikitaru Sakura kana, všetko najlepšie k narodeninám, Petře, bloumej dál!
Petr Borkovec, český básnik, prekladateľ, publicista (nar. 17. apríla 1970)
