Takmer tri stovky strán rátajúca kniha Martina Vašša Slovenská otázka v 1. ČSR (1918 – 1938) (Vydavateľstvo Matice slovenskej 2011) je prácou dôsledne siahajúcou k prameňom historického poznania, k autentickým výrokom aktérov konkrétnej doby. Tie analyzuje metódami historiografie a čerpá zo slovenskej i zahraničnej odbornej literatúry. Množstvo historiografických, kulturologických, sociologických a literárnovedných poznámok a vysvetliviek zaraďuje prácu k odborným publikáciám. Kniha sa ale dá rovnako dobre čítať aj bez nich – pohľadom laického milovníka dejín.

Zápletka je situovaná do obdobia prvých dvoch decénií existencie Československej republiky. Jej zrod nebol želaný všeobecnou vôľou ľudu (jej zánik tiež nie…), bol zosobnením sna nemnohých inteligentov, ktorí o vzniku ČSR uvažovali ako o jednej z možností povojnového usporiadania stredoeurópskeho priestoru. S jestvovaním tohto štátneho útvaru sa každá vrstva spoločnosti na území ČSR vyrovnávala po svojom. Nedá sa určiť, že človek v tom čase myslel a konal alebo čechoslovakisticky, alebo autonomisticky. Určite ale konal v snahe reagovať na dosiaľ nezmapovaný fenomén, ktorý sa ukázal byť neuralgickým bodom československej aj česko-slovenskej štátnosti – na slovenskú otázku.

Monografia sa nebojí popasovať s hľadaním odpovedí na výroky, ktoré zazneli z úst súvekých politických reprezentantov. Nazerá do mysle slovenských členov československých strán, do košiara HSĽS aj SNS, neobchádza komunistov, ale ani nestraníkov, odborníkov z  oblasti národohospodárstva, príslušníkov literárnej a  umeleckej obce. Vašš v snahe o korektnosť necháva vypovedať pramene, cituje záznamy z  parlamentných prejavov, z  dobovej tlače, denníkov, pamätí. Jeho kniha si však žiadala aj väčšiu autorskú odvahu. Tá je ukrytá do drobných dôvetkov vložených akoby na okraj. Autorom nastolené problémy sú ale závažné. Viac odvahy by mu síce možno ubra lo z „vedeckosti“, no popri azda chybných náhľadoch by vypovedal súdy, ktoré by obstáli aj u  nastupujúcich generácií. Škoda, že túto odvahu nabral len niekoľkokrát. Jeho výborná kniha by zniesla aj častejší vklad historikovej osobnosti do textu.