Vyhľadávanie
Skončil sa 13. ročník frankofónneho festivalu literatúry, divadla a hudby Cap à l´Est v Banskej Štiavnici
Hlavnej téme tohto ročníka festivalu – Slovanská vzájomnosť od Prahy po Vladivostok – zodpovedala skladba zúčastnených autorov z Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Bulharska, Česka, Slovenska, Slovinska a Francúzska, ktorí sa predstavili na tradičnom spoločnom otváracom čítaní zo svojej tvorby Babylon jazykov a na samostatných čítačkách a besedách v piatok a sobotu (14. a 15. augusta). Vzájomnosť neznamenala len vzájomné spoznávanie tvorby, ktorá v prekladoch do slovenčiny (Peter Milčák, Valerij Kupka, Stanislava Repar, Patrik Oriešek, Igor Hochel) a francúzštiny (Marie-Christine Huber) zaznela prvýkrát, ale vzájomné obohacovanie sa o nové podnety, nové pohľady na život a literatúru jazykovo blízku, ale často nepoznanú.
Prekvapujúce bolo, keď bieloruský básnik, vysokoškolský učiteľ Andrej Chadanovič hovoril o tom, že bieloruština oficiálne neexistuje, nevyučuje sa v školách, jej súčasná podoba je už zmiešaná s ruštinou. Azda najemotívnejšie pôsobili verše ukrajinskej poetky Ľubov Jakymčuk. Mladá poetka prejavuje občiansku angažovanosť nielen v tvorbe, ale aj pri organizovaní literárnych podujatí. V čoraz väčšej účasti publika na poetických predstaveniach sa v súčasnosti prejavuje solidarita s rodinami, ktoré pre vojnový konflikt na Ukrajine prišli o svoje domovy. Poézia na Ukrajine spája ľudí, na čítačkách alebo performanciách býva v publiku niekoľko sto ľudí, prispievajú dobrovoľným vstupným, ktoré venujú postihnutým rodinám. Poézia tak nielen slovom, ale konkrétnym gestom upevňuje vzájomnosť. Rozboru básní Ľ. Jakymčuk bol venovaný aj prekladateľský seminár, najmä básni o tragédii donbaských baníkov Marhule v prilbách z jej druhej zbierky Donbaské marhule. Prekladateľ a básnik Valerij Kupka, ktorý žije v štyroch „jazykových domovoch“ – ukrajinčine, rusínčine, ruštine a slovenčine – potvrdil, že práve podobnosť jazykov kladie pred prekladateľa mnohé úskalia.
Český básnik a publicista z Opavy Ondřej Hložek s neskrývanou skepsou poznamenal, že v súčasnosti sa v Česku poézia viac píše ako číta, preto nemožno rezignovať na podobné aktivity ako je aj Capalest, aby sa do povedomia dostávala práve kvalitná poézia. Guy Goffette, francúzsky básnik s dlhoročnou editorskou skúsenosťou, má podobnú skúsenosť, musí prečítať množstvo textov, kým natrafí na skutočnú poéziu, ale v Banskej Štiavnici sa podľa neho znova stretli básnici, ktorých tvorba má svetovú úroveň.
Vysokú úroveň hostí festivalu potvrdili aj slovinský básnik Peter Semolič, nositeľ Prešerenovej ceny a laureát Vilenica Award, bulharská poetka Aksinia Mihailova, ktorá píše v bulharčine i vo francúzštine a za svoju zbierku, vydanú vo vydavateľstve Gallimard získala Apollinairovu cenu, alebo ruský básnik a prekladateľ z ukrajinčiny Andrej Pustogarov.
Okrem slovenskej poézie, ktorú reprezentovali Dana Podracká a Eva Tomkuliaková, prezentovali slovenskú prózu autori, ktorí majú vzťah k Banskej Štiavnici – Rút Lichnerová, Marek Vadas a Juraj Červenák.
S hlavnou témou festivalu rezonuje aj Rok Ľudovíta Štúra, a tak jeho osobnosti a myšlienkam bola venovaná beseda, na ktorej sa zúčastnili psychológ prof. Ivan Štúr, potomok Štúrovej rodiny, hudobný skladateľ Egon Krák, autor melodrámy Pútnici, venovanej štúrovcom, poetka a esejistka Dana Podracká a člen Činohry SND Štefan Bučko, propagátor a interpret štúrovskej poézie.
Všetky poetické podujatia, ktoré pripravilo Literárne informačné centrum, moderovala a tlmočila z/do francúzštiny a z/do ruštiny Miroslava Vallová.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
