Hlavné slovo malo slovo

Témou 6. ročníka frankofónneho festivalu poézie, divadla a hudby Cap à l´est 2008, ktorý sa konal 14. – 17. augusta v Banskej Štiavnici, bola tvorba menšinových národov. Slovenskú poéziu vznikajúcu za hranicami Slovenska reprezentovali poetka a prekladateľka Dagmar Mária Anoca z Rumunska, prekladateľka a poetka, ktorá dvadsať rokov žila v Budapešti a stále šíri slovenskú kultúru prispievaním do časopisov vychádzajúcich pre Slovákov v Maďarsku, Mária Fazekašová a básnik, prozaik a neúnavný propagátor kultúrneho života srbskej Vojvodiny Miroslav Demák. Slovenskú menšinovú poéziu vznikajúcu na Slovensku predstavuje tvorba rómskych autorov. Bard slovenskej rómskej poézie Dezider Banga veľmi sugestívnym pásmom z vlastnej tvorby v sprievode rómskej hudby pripomenul, že veľkosť poézie nespočíva v tom, či jej autor pochádza z minoritnej kultúry alebo sa len veľmi zriedkavo prezentuje na verejnosti, ale jej veľkosť je v sile ducha a v schopnosti jej pretlmočenia do slov.

Ďalšia téma festivalu celkom prirodzene vyplynula zo stretnutia básnikov rozličných jazykov, generácií, poetík a postojov – čo je poézia a čím je pre každého z nich. Aké náročné, ak nie nemožné odpoveď na túto otázku, o tom vypovedali aj verše Milana Rúfusa v úvodnom poetickom predstavení venovanom tohtoročnému okrúhlemu jubileu nášho naozaj svetového básnika. Pokusy o odpovede na túto nevytýčenú tému zaznievali z básní, ale aj z rozhovorov a diskusií. Básnik Pavol Garan ju zhrnul: ,,Zbaľte si spacáky, rozlúčte sa s rodinami, ideme sa baviť o poézii.“ Istou paralelou, aké ťažké je definovať poéziu, bolo miesto konania festivalu – v bývalom banskom meste, ktorého sláva zapadla, keď zo svojich útrob vydalo všetko bohatstvo vzácnych kovov. Básnik podobne ako baník ťažko doluje slovo z hlušiny myšlienok, aby vyniesol na povrch vzácne bohatstvo.