Vyhľadávanie
Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska udelila výročné ceny autorom jednotlivých členských organizácií za literárne diela vydané v roku 2009 a Cenu P. O. Hviezdoslava zahraničnému prekladateľovi slovenskej literatúry. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo 23. novembra v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislava. Nositeľom Hviezdoslavovej ceny sa stal chorvátsky spisovateľ a prekladateľ Ludwig BAUER. Slovenský kroatista Ján JÁNKOVIČ predniesol laudatio ocenenému, z ktorého vyberáme:
Ludwig Bauer rovnako ako majstri renesancie svojím duchom, talentom a pracovitosťou obohatil niekoľko oblastí chorvátskej, slovenskej aj európskej kultúry. Bezprostredným podnetom na udelenie ceny iste nie sú jeho sedemdesiatiny, ktoré oslávi na budúci rok, a len do istej miery podnetom bolo vydanie knihy Crna violina – Čierne husle. Hviezdoslavova cena mu bola udelená za vyše štyridsaťročné prekladanie a propagovanie slovenskej literatúry v spriaznenom Chorvátsku. Jeho slovakistické začiatky spadajú do šesťdesiatych rokov, keď prišiel do Bratislavy na postgraduálne štúdium. Bolo to v čase, keď sa naše krajiny a literatúry začali znova objavovať, hoci sa poznali už od prvej tretiny 19. storočia. Mladý chorvátsky literát si obľúbil Slovensko a Slovákov, pochopil vtedajšiu spoločensko-politickú situáciu, ale nepodľahol jej nátlaku – presne naopak: pohyboval sa v prostredí významných slovenských literátov, z ktorých mnohí vtedy neboli v milosti, alebo v lepšom prípade neboli na výslní, hoci to boli autori prvého rangu. Atmosféru slovenskej literatúry šesťdesiatych rokov Ludwig Bauer preniesol do prvých blokov prekladov, ktoré v rokoch 1967 – 1971 publikoval v elitných chorvátskych časopisoch (Milan Rúfus, Miroslav Válek, Pavol Bunčák, Ján Stacho, Ján Šimonovič). Zo slovenských prozaikov ho zaujali najmä Dominik Tatarka a Dobroslav Chrobák. Vysokej náročnosti na umelecké diela sa potom pridržiaval celé desaťročia a táto zásada sa prejavuje aj v jeho majstrovskom výbere pre prvú chorvátsku antológiu slovenskej poézie (Crna violina, 2009). Dejiny prekladania zo slovenčiny do chorvátčiny sa začali v 30. rokoch 19. storočia, ale v celom doterajšom vývine nájdeme len málo prekladateľov, ktorí sa systematicky venovali prekladaniu poézie slovenských autorov dlhodobo a zameriavali sa na širší okruh básnikov. Antológiou súčasnej slovenskej poézie Ludwig Bauer úspešne ukončil ambiciózny mnohoročný projekt. Jeho výber slovenských básnikov a veršov sa zakladá na štyridsaťročnom sledovaní a prekladaní slovenskej básnickej produkcie. Tvorbou päťdesiatich básnikov Ludwig Bauer predstavil chorvátskym čitateľom polyfónnosť modernej slovenskej poézie, podal obraz o jej kvalitách a polstoročnom vývine. Plody mladíckej odvahy a sústredenej práce v zrelom veku nadobudli tvar, ktorý je umeleckým dokumentom, pravdivým obrazom slovenskej poézie. Antológia ostáva súčasne osobnostným výberom vysoko kultivovaného prekladateľa. Recenzenti zdôraznili umeleckú úroveň prekladu, ako aj schopnosť prekladateľa bezo zvyšku pretlmočiť do chorvátčiny myšlienkové, metrické aj asociatívne hodnoty originálov – rozmanité tóny slovenskej poézie Bauer zvládol ako bravúrny huslista. Ludwig Bauer predstavuje slovenskú poéziu aj ako virtuálne dejiny slovenského národa a Slovenskej republiky a súčasne zdôrazňuje paralelnosť historických osudov našich národov. Vďaka kritickému a veľmi zodpovednému prístupu v tejto knihe niet slabých miest: reprezentačný výber je v rovnováhe s vysokou úrovňou umeleckého prekladu v takej miere, že verše slovenských básnikov znejú rovnako ako najlepšie básne pôvodnej chorvátskej poézie.
