Publikácia Slovenský film v ére transkulturality (Vlna/Drewo a srd, Vysoká škola múzických umení) teoretičky filmu Jany Dudkovej sa zamýšľa nad charakterom domácej filmovej tvorby po roku 1989, ovplyvnenej permanentnou potrebou definovania slovenskej identity. Diela, ktorými sa Dudková zaoberá, sú vhodné na demonštrovanie vstupu nadmodernity a sebakolonizačných aspektov do našej kinematografie.

Prvá kapitola zrkadlí krízu slovenskej identity v Šulíkovej hranej tvorbe a príznačne komentuje stav národnej kinematografie i  jej úlohu v  konštituovaní obrazov kolektívnej identity. Druhá kapitola detailne skúma pojem nemiesta francúzskeho antropológa Marca Augého a  zaostruje pohľad na potrebu prehodnotenia konceptu národnej identity. Teoretickú reflexiu o  vstupe zvláštnych priestorov do slovenského kultúrneho kontextu ilustruje film Zostane to medzi nami režiséra Mira Šindelku. Integrácia „cudzích“ prvkov v kontexte tradičnejších foriem reprezentácie národnej identity tvorí inherentnú súčasť tretej časti monografie. Záverečná kapitola syntetizuje nastolené tézy a  zosúlaďuje ich s  významnými koncepciami kultúrneho pluricentrizmu.

Originálnym prepojením postkoloniálnych debát s problematikou národnej sebadefinície prostredníctvom filmu Dudková upriamila pozornosť na zvláštnu monologickosť nášho filmu a na fenomén prispôsobovania „cudzích“ vzorov v súčasnej slovenskej kinematografii.