Inšpirácia Fínskom

Fínsko svojou systematickou podporou literatúry a kvalitných prekladov môže byť inšpiráciou aj pre Slovensko.

Kríza spôsobená pandémiou zasiahla celý knižný svet. Vo Fínsku – krajine, ktorá je síce rozlohou podstatne väčšia, ale počtom obyvateľov podobná Slovensku, hrozili finančné škrty v oblasti kultúry. Protesty kultúrnej obce však zabrali. Fínsko môže byť inšpiráciou aj v podpore svojej literatúry a jej vývozu.

Fínsko svoju kultúru čiastočne financuje zo zisku z lotérií a hazardných hier. Keď vlani v októbri fínsky minister pre vedu a kultúru Antti Kurvinen avizoval krátenie prostriedkov o 11, v niektorých oblastiach až 15 percent, zdôvodňoval to tým, že štát sa snaží hazard redukovať, a preto má nižšie príjmy.

Proti avizovaným škrtom, ktoré by pre pandémiou postihnutú kultúru mohli byť likvidačné, sa postavili mnohí predstavitelia kultúrnej obce. Spisovateľka Emmi Itäranta, ktorej knihy vyšli aj v češtine, napríklad zdôrazňovala, že nestačí byť dobrým autorom, ale k úspechu fínskych autorov prispieva aj FILI (Finnish Literature Exchange/Centrum fínskej literatúry) vďaka dotáciám a spolu s literárnymi agentmi propagáciou ich kníh.

Financie na podporu literatúry sa napokon neškrtali. ,,FILI je financované z prostriedkov Ministerstva vedy a kultúry, Fínskej literárnej spoločnosti a jednotlivé projekty aj z prostriedkov nadácií. Zdá sa, že budúcnosť financovania kultúry a s ňou aj finančná podpora FILI je zabezpečená prinajmenšom do roku 2026,“ konštatuje riaditeľka FILI Tiia Strandén.

 

Ako sa Fíni vydali do sveta

FILI vzniklo v roku 1977 z iniciatívy ministerstva školstva ako súčasť Fínskej literárnej spoločnosti (SKS, rok vzniku 1831). Je odbornou a podpornou organizáciou pre vývoz literatúry. Prostredníctvom grantov na preklad a sčasti na samotné vydanie podporuje preklady diel fínskych autorov.

Pre úspešné šírenie fínskej literatúry vo svete bol svojím spôsobom medzníkom rok 2014. ,,Po Frankfurtskom knižnom veľtrhu 2014, na ktorom bolo Fínsko čestným hosťom, ale už aj pred ním, počas päťročnej prípravy naň, nastal výrazný obrat celého fínskeho literárneho poľa smerom k medzinárodným trendom. Export našej literatúry sa v posledných desiatich rokoch výrazne rozvinul, čo sa odzrkadľuje na štatistikách,“ hovorí riaditeľka FILI Tiia Strandén.

Fínsko sa nesústredilo len na detektívky, ktoré preslávili severských autorov. „Boom kriminálnej literatúry bol vlastný najmä ostatným severským krajinám, z Fínska sa exportujú knihy rôznych žánrov rovnomerne. Vlastne až v poslednom čase môžeme povedať, že sa situácia zmenila tak, že fínska kriminálna literatúra novšej vlny – napríklad Antti Tuomainen, Arttu Tuominen, Elina Backman – prerazila nielen vo Fínsku, ale aj v zahraničí,“ odpovedá manažérka komunikácie FILI Silja Hakulinen.

V zahraničí je podľa nej tradične záujem o fínsku detskú literatúru. „Má na tom zásluhu čiastočne Tove Jansson, ale aj silná osobitá ilustrátorská tradícia našej krajiny,“ dodáva. A exportujú aj knihy autorov literatúry faktu. „Literatúra faktu, najmä naratívna literatúra faktu, je na svete silným trendom, na ktorý reaguje aj Fínsko; okrem iných sa veľa prekladajú diela Mie Kankimäki.“

 

Podpora kvalitných prekladov

Úspech fínskych autorov v zahraničí závisí aj od kvalitného prekladu. Preto FILI od začiatku podporovalo výlučne preklady overených prekladateľov. Začínajúci prekladatelia museli predtým, ako na ich preklad získalo vydavateľstvo grant, preložiť skúšobný preklad, ktorý FILI dávalo posúdiť skúseným prekladateľom.

„Najlepší spôsob, akým fínska kniha osloví čitateľov v cieľovej krajine, je ponúknuť ju prostredníctvom profesionálneho vydavateľstva a prekladateľa. Preto sú pri rozhodovaniach o grantoch najdôležitejšími kritériami skúsenosti a kompetencie prekladateľa a profesionalita vydavateľa. Vo výnimočných prípadoch môže byť grant poskytnutý aj na preklady z druhej ruky, ak ide o už publikovaný kvalitný preklad a pre cieľový jazyk nie sú k dispozícii prekladatelia priamo z jazyka originálu. Granty schválené na preklady zo sprostredkujúceho jazyka sa vždy schvaľujú od prípadu k prípadu a starostlivo sa zvažujú,“ uvádza Merja Aho, koordinátorka vzdelávania prekladateľov.

Nezabúda sa na vzdelávanie prekladateľov. FILI úzko spolupracuje s fínskou Národnou agentúrou pre vzdelávanie (Opetushallitus) a zahraničnými univerzitami. ,,Nových prekladateľov získavame spomedzi absolventov odborov fínskeho jazyka a literatúry v zahraničí. Ťažšie je to v prípade krajín, kde sa fínsky jazyk na univerzitách nevyučuje,“ vysvetľuje Merja Aho. Na Slovensku, žiaľ, odbor fínskeho jazyka a literatúry na FiF UK v Bratislave tento rok končí a absolventi bakalárskeho štúdia budú musieť pokračovať v magisterskom štúdiu na univerzitách v Prahe alebo v Brne.

V rámci programu pracovných stáží Fínčina vo Fínsku (Suomea Suomessa) prijímajú vo FILI na šesť mesiacov praktikantov z rôznych krajín. Tak si môžu vyskúšať aj preklad, napríklad v rámci tzv. mentorského programu. ,,Dvakrát sme tu už mali aj slovenských fínčinárov. Okrem toho organizujeme každý druhý rok dvojtýždňový kurz pre začínajúcich prekladateľov. FILI organizuje aj kurzy pre prekladateľov rôznych literárnych žánrov, napríklad literatúry pre deti a mládež, poézie, divadelnej hry, komiksu alebo literatúry faktu. Väčšina vzdelávacích kurzov je určená prekladateľom fínskej literatúry, ale podľa potreby sa školia aj prekladatelia fínskošvédskej spisby či literatúry písanej sámskymi jazykmi,“ dodáva Merja Aho.

Ďalším vzdelávacím projektom prekladateľov boli tzv. majstrovské triedy (mestariluokka), ktoré vyvrcholili na seminári v júni roku 2015 v Helsinkách. Zúčastnilo sa na ňom asi šesťdesiat prekladateľov.

V súčasnosti sa začína už tretí rok tzv. mentorský program, v ktorom začínajúci prekladatelia (tzv. aktori) prekladajú pod vedením skúsených prekladateľov (mentorov) časti knihy. Mentorský program sa začína na prelome januára-februára úvodným webinárom spoločným pre dvojice „aktor, mentor“ z rôznych krajín. Dvojice si zostavia harmonogram práce a potom až do jesene začínajúci prekladateľ postupne prekladá z knihy jednotlivé časti. Mentor preklady pozrie, naznačí, ak niečo nesedí alebo by bolo lepšie pouvažovať nad iným riešením (nesmie to priamo preložiť) a potom to spolu prediskutujú. Záverečný seminár sa bude konať v októbri v Helsinkách v čase knižného veľtrhu. ,,Je to výborná príležitosť pre všetkých prekladateľov, pretože majú možnosť stretnúť sa s rôznymi autormi, literárnymi agentmi a vypočuť si prednášky, ktoré zorganizuje FILI o najnovších tendenciách v rôznych žánroch literatúry,“ upresňuje Merja Aho.

FILI vydáva aj brožúrky o najnovšej literatúre rôznych žánrov a koncom minulého roku vydalo užitočnú knihu pre prekladateľov (Merja Aho, Stefan Moster: FILIn opas kirjallisuuden kääntäjille, SKS 2021), ktorej cieľom je podľa Merje Aho „odovzdať praktické znalosti a skúsenosti o preklade literatúry a nadchnúť aj začínajúcich prekladateľov. Príručku možno použiť aj ako učebnú pomôcku pri výučbe literárneho prekladu.“

 

V tieni korony

Kontakty prekladateľov fínskej literatúry navzájom aj s autormi a literárnymi agentmi sa tradične nadväzovali na knižnom veľtrhu. Z dôvodu pandémie sa však neraz museli preniesť do virtuálneho priestoru. „Zahraniční vydavatelia boli nútení stretávať sa virtuálne rovnako ako umeleckí prekladatelia – vlastne viac ako predtým – na virtuálnych akciách, ako sú prekladateľské ,kávičky’ alebo rôzne webináre. Pre prekladateľov sme zorganizovali napríklad webinár o preklade nárečí, slangu či poézie,“ hovorí Merja Aho.

Aj pravidelné čitateľské krúžky prekladateľov fínskej literatúry, ktoré FILI organizuje raz do mesiaca už od roku 2009, sa pre pandémiu preniesli do virtuálneho priestoru. „Vďaka tomu sa na nich mohli zúčastňovať prekladatelia fínskej literatúry z celého sveta a nie iba tí, ktorí žijú v Helsinkách.

Teraz, keď sa opatrenia uvoľňujú, ich robíme v hybridnej forme,“ dodáva Merja Aho.

Čitateľské krúžky sú vo Fínsku vo všeobecnosti veľmi populárne. Vytvárajú sa v knižniciach, v priateľských kruhoch či na nete. Členovia sa stretávajú pravidelne po tom, čo si prečítajú vopred dohodnutú knihua diskutujú o nej. Pre prekladateľov fínskej literatúry je to výborná príležitosť vo fínčine si s kolegami z iných krajín porovnať dojmy z prečítanej knihy, diskutovať o tom, či by mohla uspieť na domácom knižnom trhu, a teda či by stála za preklad. Na stretnutiach sa môžu zúčastniť všetci, začínajúci aj skúsení prekladatelia, no aj takí, ktorí ešte knihu nestihli celú dočítať. Čítajú sa knihy rôznych žánrov, okrem prózy pre dospelých aj literatúra pre deti a mládež, komiksy či literatúra faktu.

Pre prekladateľov je vynikajúcou pomôckou aj platforma Krúžok prekladateľov (Kääntöpiiri) na internete, ktorá okrem dôležitých informácií, ktoré si tam členovia nájdu, umožňuje prekladateľom toho-ktorého fínskeho diela z rôznych krajín vytvoriť skupinu a diskutovať o prekladateľských problémoch a riešeniach s kolegami.

Fínsko tak svojou systematickou podporou literatúry a kvalitných prekladov môže byť inšpiráciou aj pre Slovensko.

 

Zuzana Drábeková (1958)

Prekladá najmä z fínčiny a švédčiny diela fínskych autorov. Je autorkou štúdií predovšetkým o fínskej súčasnej literatúre a fínskych kultúrnych menšinách, pripravila rad rozhlasových literárnych pásiem o fínskej literatúre.

 

Foto: Knižný veľtrh v Helsinkách je miestom stretávania sa prekladateľov fínskej literatúry navzájom aj s autormi a literárnymi agentmi.

Zdroj: Emma Suominen