Jazyk ako alternatíva

V Poľskom kultúrnom inštitúte prezentovali 15. decembra výsledky svojho úsilia členovia esperantského hnutia. Priamym podnetom akcie bolo 150. výročie narodenia tvorcu tohto umelého jazyka Ľudovíta Lazara Zamenhofa. Narodil sa v Bialystoku, v meste na severovýchode dnešného Poľska, ktoré bolo v druhej polovici devätnásteho storočia skutočne multietnické – žili tu popri sebe Židia, Poliaci, Nemci, Rusi, Ukrajinci. V uliciach znela zmes rôznorodých jazykov. Bolo celkom prirodzené, že myšlienka na jednotný dorozumievací komunikačný prostriedok sa zrodila práve tu. Základy esperanta sformuloval Zamenhof už ako sedemnásťročný, prvá učebnica vyšla v ruštine o jedenásť rokov neskôr, roku 1887 pod názvom Meždunarodnyj jazyk. Prvú slovenskú učebnicu esperanta preložil a roku 1907 s ruským autorom N. P. Evstifejevom vydal slovenský pacifista a tolstojovec Albert Škarvan pod názvom Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa. Úplný slovenský preklad. Jej druhé vydanie vyšlo v roku 1918 pre potreby slovenských vysťahovalcov Chicagu. Zásady a idey esperanta prezentovali na bratislavskom stretnutí prostredníctvom reedície publikácie Jána Vajsa 100 známych osobností – 100 gravaj personoj, v ktorej autor v krátkych portrétikoch informuje o predstaviteľoch hnutia. Tí, ktorí problematiku esperanta nepoznajú, dostali základné informácie aj vo vizuálnej podobe, premietnutím častí filmu Esperanto je... , ktorý vznikol ako medzinárodný projekt troch hlavných tvorcov – Rogenera Pavinského z Brazílie (strih, kamera a texty),.Hokana Lundberga zo Švédska (námet, text a koordinácia) a Slováka Petra Baláža (obsah a kamera). Príjemné stretnutie spestril spev známych slovenských ľudových piesní v esperante.

–mf–