Určuje kvalitu kritika alebo čitateľ?
Naše najprestížnejšie literárne ocenenie Anasoft litera prispieva už jedenásť rokov celkom úspešne k popularizácii
literatúry. Niežeby masívne zvyšovalo predaj, ale o autoroch a autorkách, ktorých knihy sa ocitli vo fi nálovej desiatke, sa
minimálne aspoň verejne (či súkromne) hovorí, sú viditeľní. Víťaz však každoročne vyvoláva v literárnych kruhoch u jed-
ných eufóriu, u iných frfl anie, prípadne rozpaky. Napriek tomu – literárne ceny majú vo svete svoju tradíciu, upriamujú
pozornosť na kvalitnú literatúru – aj keď naše osobné čitateľské preferencie môžu byť odlišné. Opýtali sme sa niekoľkých
ľudí z literárneho prostredia, čo si o Anasoft e myslia.
Valorizácia literárneho
umenia
Jaroslav Šrank, literárny kritik, re-
daktor víťaznej knihy
Tantalópolis
,
v minulosti člen poroty Anasoμ litera
Možno predpokladať, že tohoročné roz-
hodnutie poroty Anaso litery vyvolá
o niečo viac otázok o povahe tohto oce-
nenia, ako verdikty z minulých ročníkov.
A to najmä zo strany tých, ktorí by si
priali, aby ocenenie zohľadňovalo väčši-
nový vkus, relatívnu mediálnu známosť
autorov či dokonca predajnosť. A pritom
organizátor po celý čas robí všetko pre
to, aby už tým, ako rok čo rok zostavuje
porotu – až na výnimky odbornú – dal
jasne najavo, že mu ide o valorizáciu lite-
rárneho umenia, nie komerčnej produk-
cie. Okrem toho, hlasom čitateľskej ve-
rejnosti je určená Cena čitateľov, pravda,
títo, príznačne, vyberajú až z fi nálovej
desiatky určenej porotou. Pravdaže, aj
v našom literárnom umení by sme vedeli
identifi kovať také oblasti ako modernú
klasiku, mainstream, midcult či naopak
experiment. To všetko sa stretá v jednom
hrnci posudzovania vzniknutých literár-
nych diel. Vari by stálo za to trochu tieto
sféry emancipovať. Len či by sa napríklad
taká cena za experiment v našej malej
literatúre dokázala uživiť aspoň s päť-
ročnou periodicitou. Pokiaľ ide o tip na
víťaza, nemal som žiadny. V mojom okolí
viackrát zaznel odhad, že by cenu mohla
získať Irena Brežná.
ANKETA
Valorizácia literárneho
umenia
Jaroslav Šrank, literárny kritik, re-
daktor víťaznej knihy
Tantalópolis
,
v minulosti člen poroty Anasoμ litera
Možno predpokladať, že tohoročné roz-
hodnutie poroty Anaso litery vyvolá
o niečo viac otázok o povahe tohto oce-
nenia, ako verdikty z minulých ročníkov.
A to najmä zo strany tých, ktorí by si
priali, aby ocenenie zohľadňovalo väčši-
nový vkus, relatívnu mediálnu známosť
autorov či dokonca predajnosť. A pritom
organizátor po celý čas robí všetko pre
to, aby už tým, ako rok čo rok zostavuje
porotu – až na výnimky odbornú – dal
jasne najavo, že mu ide o valorizáciu lite-
rárneho umenia, nie komerčnej produk-
cie. Okrem toho, hlasom čitateľskej ve-
rejnosti je určená Cena čitateľov, pravda,
títo, príznačne, vyberajú až z fi nálovej
desiatky určenej porotou. Pravdaže, aj
v našom literárnom umení by sme vedeli
identifi kovať také oblasti ako modernú
klasiku, mainstream, midcult či naopak
experiment. To všetko sa stretá v jednom
hrnci posudzovania vzniknutých literár-
nych diel. Vari by stálo za to trochu tieto
sféry emancipovať. Len či by sa napríklad
taká cena za experiment v našej malej
literatúre dokázala uživiť aspoň s päť-
ročnou periodicitou. Pokiaľ ide o tip na
víťaza, nemal som žiadny. V mojom okolí
viackrát zaznel odhad, že by cenu mohla
získať Irena Brežná.
Originalita formy na úkor čitateľa
Dado Nagy, moderátor, redaktor vlast-
nej rozhlasovej relácie Literárna revue,
popularizátor literatúry, v minulosti bol
členom poroty Anasoμ litera
Filozofi a Literárnej ceny Anaso litera je posta-
vená na exkluzívnosti a jej charakter výrazne
ovplyvňuje porota zložená predovšetkým z li-
terárnych vedcov. Vo výbere desiatky nomino-
vaných titulov a víťaza dominuje preferencia
dokonale zvládnutej alebo originálnej formy
na úkor čitateľskej príťažlivosti diela. Samotná
Cena je kvalitne promovaná a má vynikajú-
ce renomé. Nepochybne zvyšuje povedomie
o pôvodnej umeleckej literatúre. Svojou vý-
lučnosťou a istým intelektuálnym snobizmom
však má iba minimálny dosah na predajnosť
nominovaných kníh. Súťaž samotná si zaslúži
obdiv a uznanie, ale keby som mal kamarátom,
ktorí radi čítajú, odporučiť, aké knihy by si mali
kúpiť, z desiatich nominovaných by som vybral
možno dva-tri tituly. A to platí aj pre doterajších
jedenásť víťazov. Na kritériách poroty mi pre-
káža, že forma má prednosť pred silnou témou
a dobre vyrozprávaným príbehom s napätím,
emóciou – a nedajbože humorom. Pri hodnotení
literárnych diel mi chýba väčšia komplexnosť.
Je to akoby odborníci na gastronómiu oceňovali
iba haute cuisine a ignorovali všetko ostatné.
Môj tip na tohtoročného víťaza? Mám pocit, že
môj tip na víťaza sa takmer vždy zhoduje s ti-
pom čitateľov. Čiže – Dušan Dušek alebo Irena
Brežná. Veľmi sa mi páčila aj kniha poviedok
Vandy Rozenbergovej alebo Ballova
Veľká láska.
A boli knihy, ktoré mi v desiatke chýbali.
Prečo sa čudujete?
Zuzana Belková, dramaturgička, redak-
torka a moderátorka Slovenského roz-
hlasu, v minulosti bola členkou poroty
Anasoμ litera
Najväčšmi sa bojím, že sa moje postrehy
zvezú na vlne frfl ania na margo víťaza s niž-
šou mierou čitateľskej komunikatívnosti.
A to by ma mrzelo, tak totiž vôbec neuvažu-
jem. Voči Cene ako inštitucionalizovanému
uznaniu literatúry komerčným sektorom
som jemne rezervovaná azda len pre jej
hospodárenie s dychom. Vlani s veľkou
pompou zavŕšili μ ́. ročník – aktuálny síce
prezentovali ako štart ďalšej úspešnej deká-
dy, počas odovzdávacieho ceremoniálu som
však občas mala pocit, že už teraz je to celé
viac dôsledkom zotrvačnosti a pohodlnosti
meniť výhodný plán, než naozaj živá tradícia.
Navyše – netreba zabúdať, že platí staré zná-
me konštatovanie o víťazovi ako o zrkadle
poroty. Akú porotu usporiadatelia v danom
ročníku zostavia, také vkusové preferencie
sa premietnu do voľby víťaza. Ak sa ozýva-
jú prekvapené hlasy, nie úplne stotožnené
s „príliš artovým“ Petrom Macsovszkym,
vravím len: Prečo sa čudujete? Očakávať od
akademikov à la Marta Součková a Rado
Passia náchylnosť voči jednoznačne čitateľ-
sky priateľským textom, je, skrátka, menej
pravdepodobné, ako víťaz vybratý „napokon
aj s prihliadnutím ku kontextu doterajšieho
autorovho diela“, víťaz píšuci o „kompliko-
vanom vzájomnom vzťahu vonkajšej reality
a sveta kníh.
Vyhral môj favorit
Michal Havran, publicista, moderátor televíznej relácie Večera
s Havranom, salónny teológ, šéfredaktor portálu JeToTak.sk,
spisovateľ
Počas fi nálového večera sme sa pozerali viacerí z jedného rohu – okrem mňa
Habaj a Štefánik – ako sa Peter Šulej prehýba, ako zalamuje rukami, otca
jeho – ako keď mi prvýkrát zahral forhand vo víchrici na kurtoch Slovana.
Jediný totiž nemal sedenie s operadlom, nepokojný, ako Viktor Suchý, čo
tak dobre zastúpil Dušana Dušeka, že by mohol namiesto neho chodiť aj na
čítačky, aj do škôl na besedy. A potom tie dobré vtipy od Trnku a Hudáka,
chvíľu som sa bál, že opäť uvidíme scénické férie, ako býva čudným zvykom
na umeleckých cenách a ceremoniáloch, no urobili z vyhlásenia výsledkov
Anaso u civilnú záležitosť, vtipnú a chvíľami drsnú, padlo to dobre, hlavne
po niektorej slovenskej literatúre, akoby zaznamenali, že smiech a irónia
už nie sú tabu, že nie všetky vnútorné pochody hrdinov a hrdiniek našej
literatúry treba sprevádzať experimentálnym pohrebným pochodom. A vy-
hral môj favorit, všetci píšu dobre, no Macsovszky experimentuje s jazykom
a posúva jeho hranice, urobil z neho skutočného hrdinu našej doby. A víno?
Víno bolo zlé, ako obyčajne, ale nevadí, pretože bohéma si nikdy nemohla
vyberať, vždy bola odkázaná na láskavosť mecénov.
Veľká láska ma dojala
Simona Fochlerová, PR manažérka Anasoμ litera
Balla, Brežná, Dušek... To boli tri mená, tri interné tipy organizátorov tohto
ročníka Anaso litery. Klamala by som však, keby „tam niekde vzadu” nebolo,
ako štvrtý tip, práve meno Petra Macsovzskeho. Tento rok vyhrala z nášho
pohľadu kniha s prívlastkom literárna. A to naozaj literárna – z hľadiska
inovatívnosti žánru, osobitého autorského štýlu, práce s motívmi, jazykom
a jeho (ne)viditeľnými významami.
Tantalópolis
je pre bežného čitateľa te-
maticky zaujímavým „iným” cestopisom, pre vnímavého čitateľa výzvou na
intelektuálnu hru, no a pre literáta doslova pôžitkom. Úprimne ma veľmi
potešilo, že víťazstvo po prvýkrát putovalo do vydavateľstva Drewo a srd.
Osobne, ako čitateľka, som však titul víťaza priala Ballovi. Jeho
Veľká láska
ma dojala, áno, to je to správne slovo. Dojala. Zostala po nej hrča v hrdle, ktorá
sa vynorí znenazdajky, len tak mimovoľne, stručne a citlivo pri spomienkach
(či pripomienkach?) na jej čítanie. Aj teraz.
