Je slovenská literatúra svetová?

V novom formáte Text v meste sme sa 24. marca stretli v Zichyho paláci, aby sme diskutovali o konkurencieschopnosti našej súčasnej literatúry na svetovom knižnom trhu.

Bývalá riaditeľka Literárneho informačného centra, kultúrna diplomatka a prekladateľka Miroslava Vallová vysvetlila postavenie malých literatúr v historickom kontexte a hovorila nielen o tradičných obligátnych problémoch s peniazmi na podporu kultúry a literatúry. Práve literatúra je najlacnejším a najefektívnejším vývozným artiklom, ktorý šíri dobré meno krajiny vo svete.

Poľská autorka a prekladateľka a zároveň porotkyňa aktuálneho ročníka Anasoft litera Weronika Gogola objasnila situáciu slovenských autorov v poľskom regióne a prezradila aj titul, ktorý ju v slovenskej próze za posledný rok najviac oslovil.

Asi najväčšie skúsenosti z prezentácie vlastnej tvorby v zahraničí má Pavol Rankov, ktorý je v súčasnosti naším najprekladanejším autorom. K úspechu ho odrazila poľská cena Angelus za preklad jeho knihy Stalo sa prvého septembra…, no podľa jeho slov je – s trochou nadsádzky – získanie ceny z veľkej časti otázkou šťastia a náhody.

Medzinárodná cena otvára dvere do sveta a Slovensko má momentálne dve želiezka v ohni: Riacharda Pupalu, nominovaného na Európsku cenu za literatúru a Moniku Kompaníkovú, ktorej anglický preklad románu Piata loď sa ocitol na zozname nominácií Literárnej ceny EBOR.

Z diskusie, ktorú Literárne informačné centrum zorganizovalo v spolupráci s MČ Staré mesto, sme pripravili zvukový záznam – nájdete ho na tomto odkaze ako podcast a taktiež na našom YouTube.

  • Je slovenská literatúra svetová? - 0