Jubilejný lužickosrbský medzinárodný básnický festival

  V dňoch 3. až 6. júla 2008 sa v Budyšine, v lokalitách Hornej a Dolnej Lužice i v českom Warnsdorfe konal 30. sviatok srbskej poézie, ktorého hlavným organizátorom bol Zväz srbských umelcov na čele s básnikom Benediktom Dyrlichom. Prominentným hosťom podujatia bol rakúsky spisovateľ Peter Handke. Najmä vďaka jeho účasti venovali jubilejnému festivalu pozornosť aj nemecké médiá. Srbske nowiny ho dokumentovali podrobne, fotografie básnikov uverejňovali na prvých stranách. Svetoznámy Handke sa vlastne ani nepotreboval predstavovať; v prezentovaní sa obmedzil na poďakovania, na poznámku, že nebýva v Paríži, ale v slovinskej Starej Vsi, na prečítanie básne lužickosrbského autora Jurija Brězana a na prednes svojej dvojveršovej básne Zlatá doba. V rozhovore pre Srbske nowiny hovoril o tom, že ohrozenosť srbčiny ako malého jazyka je motiváciou pre jeho rast a pre zápal zaň, hovoril o amerikanizácii nemčiny, zasahujúcej aj nemeckú lyriku, o paralele medzi ohrozenou slovinskou menšinou v Korutánsku, odkiaľ pochádza jeho matka, a lužickosrbskou v Nemecku.

   Na festivale sa ďalej zúčastnili Bohdan Urbankowski a Janusz Wójcik (Poľsko), Halyna Kruková a Jaroslava Ivčenková (Ukrajina), Elena Rodčenková (Rusko), Milan Hrabal (Česko), Peter Huckauf a Richard Pietraß (Nemecko), z domácich lužickosrbských básnikov Benno Budar, Lenka (vlastným menom Christiana Piniekowa) a rad iných autorov. Slovensko zastupovali Peter Čačko a Ján Zambor.

  V Budyšine sa konali dve podujatia: v sále Srbského ľudového súboru (úvodné) a v záhrade divadla. V dedine Rakecy bývalá redaktorka vydavateľstva Domowina Ingrid Juršiková spolu so slovenskými hosťami pred žiakmi základnej školy s veľkým úspechom prezentovala slovenské rozprávky Ako šlo vajce na vandrovku a O troch grošoch. V evanjelickom chráme novopostavenej presídlenej dolnolužickej dediny v Rogowe sa čítala ľúbostná poézia v kombinácii s reflexiami miestnej farárky a ľudovými piesňami speváckeho zboru. V Hornom Hajnku sa čítala poézia v záhrade domu minulého roku zosnulého Jurija Brězana, kde okrem iných vystúpil jeho slovenský prekladateľ Peter Čačko, ktorý spomínal na stretnutie s autorom. Vo vedľajšom dome básnik Benno Budar predstavil svoje súkromné múzeum lužickosrbského písomníctva. Vyvrcholením festivalu bol program vo Wotrowe. Pri hrobe básnika Jakuba Barta-Ćiśinského zaspieval cirkevný zbor, miestny katolícky farár v rámci nešpor priblížil oporné stĺpy lužickosrbského písomníctva i čerstvý preklad Svätého písma, v origináli a v slovenskom preklade zaznela báseň – oslava srbskej reči lužickosrbského autora Józefa Nowaka, potom sa podujatie prenieslo na neďaleké „hospodárstvo“, kde sa predstavovala poézia prítomných autorov vrátane mladých srbských, ľudové a moderné piesne a tance. Básne sa tu čítali iba v origináli a v srbčine (inde aj v nemeckom preklade). Stretnutie vyústilo do spontánneho spevu ľudových piesní (s prevahou slovenských) v stodole pretvorenej na kultúrny stánok, na ktorej stenách viseli plastiky a kde na veľkej obrazovke bežali výjavy zo života Lužice i záznamy domácich umeleckých produkcií.

Ján Zambor                                                                                                                             

 

Lenka

Oneskorená odpoveď starej mame

s nemčinou

dôjdeš do mesta

a ďalej

s angličtinou

dôjdeš do Ameriky

a ďalej

so srbčinou

dôjdeš do svojho srdca

s ním dôjdeš všade

a ďalej