Vyhľadávanie
Leto tvojej nehy
Juraj Kalnický sa narodil v Turčianskej Štiavničke (1951). Svoje verše, krátke humorné prózy a preklady ruskej poézie publikoval v slovenských, českých a ruských denníkoch a literárnych časopisoch, v rozhlase a televízii, ako i vo viacerých zborníkoch a antológiách. Knižne publikoval básnické zbierky Ľan (1981), Údolie včiel(2001), Modlitba s tebou – Molitva s toboj (v SJ i v preklade do RJ – 2003), Naše lásky – naši ľubvi(ako spoluautorský duet s Jánom Majerníkom – vydaná v SJ a RJ - 2003) a Tŕnisté jablko(2004), ako aj filmovú poviedku Sibírsky Kichot a konedráči – Sibirskij Kichot i škuraďori (dvojjazyčne v SJ a RJ - 2003).
si taká
si ako ráno na slepcovom oku
zversky krásne ráno pri potoku
kde vtáci oživujú prizaspatý hlas
vešajúc ho na nejednu predklonenú šiju
vhĺbené ráno do rybničných rias
čo ani nevedia že žijú
láskavá anamnéza
taká je úplná anamnéza
privreté dlane mihalníc
a slovo čo má zdravie zo železa
a ešte celkom svieža pusa
z ktorej sa vydral vrtuľník
prchavej vône tvojho dychu
tá známa príchuť
objaviteľa kolumbusa
slová
poslal som ti slová po vode a lekne
kde sa smútok ťažko dostane
tvrdý tón po čase v ušku zmäkne
sem-tam perly sem-tam sprostane
ba aj splín sa z hadej kožky zvliekne
a ret šeptajúci znehybnie
keď my dvaja zacielení na kadečo pekné
začneme sa tváriť nevinne
ouvertúra dychu pohľadov a paží
samé pochabosti ktoré treba zažiť
pri plnom vedomí keď vlhne i oko
ako ranná pažiť pre kone
raz galopom-cvalom a raz iba krokom
popod bránku citov v predklone
duet
hlavu máš nad klavírom
a ruky ponorené v hlave brahmsa
ja pedál čo udržuje ticho
s maličkým tvojim uškom hrám sa
tvoj rytmus mňa a teba môj zas dráždi
v zreničkách oboch zrkadlí sa cnostne
zatiaľ sa viac na noty upni
vravia si milujúci tichí blázni
hrajúci duet – paternoster
pre iných nedostupný
leto tvojej nehy
čas už sa delí odmerane
medzi tvoje
a medzi moje dlane
len pamäť bosá
behá po pažiti dejov
v ktorých si stále
príťažlivo sladká
navzdory predpovediam
že jeseň prichádza
a spŕchne i tvoja
predzáhradka
plná svedkov
cítim to – som v niečom
poriadne namotaný
a ešte si viem priťažiť i tým
že premýšľam tu
o tom všetkom
violončelistka
zanovito opiera sa o čelo
akoby ju iné telo bolelo
možno by láska
nemusela byť tak ťažká
keby nelietala ako vážka
a nedala sa lúskať všetky taje
možno tá cesta vôbec neschodná je
možnože už siedme nebo nebude
a možno milovanie ani
v koži hadej
možno len achát
a agátové aleje
možno len nádej
stačí spáchať
možno aj nebyť si tak na istom
pri nežných dotykoch
ledabolo prehodených palistom
Zo zbierky Leto tvojej nehy, ktorá vychádza vo vydavateľstve CCW s ilustráciami Martina Činovského.
