K storočnici Margity Figuli

(2. 10. 1909 – 27. 3. 1995)

Suseda z Fialkového

Vo vydavateľstve Matice slovenskej vyšiel nedávno v edícii Zlatá niť pod názvom Mámivý dúšok výber najkrajších noviel Margity Figuli o láske (Pokušenie, Mámivý dúšok, Rebeka, Tri gaštanové kone). Keďže zostavovateľka tohto výberu a autorka doslovu Anna Fischerová-Šebestová má osobitý vzťah k našej výnimočnej prozaičke, požiadali sme ju o krátku spomienku, aby sme si aspoň tak pripomenuli jej nedávnu storočnicu.

*        *        *

Pred štyridsiatimi rokmi som pripravila monografickú štúdiu o diele Margity Figuli, aj s dovtedajšou kompletnou bibliografiou diela, jeho ohlasmi, recenziami, hodnoteniami. Bolo to k jej 60. narodeninám. Pri kompletizovaní a overovaní materiálu sme sa veľa zhovárali o podnetoch k tvorbe, témach, ktoré spracovávala, o predkoch, rodinných vzťahoch a tradíciách, o Orave, o literárnych začiatkoch, spolupráci s Jánom Smrekom pri vydaní prvotiny Pokušenie (1940), o spolupráci so Slovenskými pohľadmi, Živenou atď. Moje otázky nemali konca. Výsledkom tohto prvého obdobia spolupráce bola útla publikácia Margita Figuli, ktorú vydala Matica slovenská v Martine (1970).

            Naša spolupráca sporadicky pokračovala aj v nasledujúcich rokoch a pri spisovateľkinej sedemdesiatke sa konal seminár v Budmericiach, na ktorom som ju sprevádzala ako spoločníčka i ako aktívna účastníčka. V tom čase nás už nespájala len odborná spolupráca, ale i naše susedstvo v rozostavanej štvrti nad Dunajom. Okrem povinností pri dostavbe domov našli sme si vzácne chvíle aj na rozhovory o tvorivých umeleckých plánoch. Spomínala na bibliofílie Životopisné legendy (1969), Rebeku (1973) a I. zväzok svojich Vybraných spisov (1972). Pozorne študovala a komentovala aktuálnu Čepanovu koncepciu slovenského naturizmu (1977), ktorá novým spôsobom interpretovala a hodnotila medzivojnovú slovenskú prózu. Pripravovala pre mladých čitateľov svoj výklad jánošíkovského odkazu vo veršovanej Balade o Jurovi Jánošíkovi (1980).

            S Margitou Figuli ste sa mohli stretnúť na pravidelných každodenných popoludňajších prechádzkach vo Fialkovom údolí. Pristavovala sa pri deťoch, ktoré sa v tom čase ešte voľne hrali a pobehovali po ulici. Neraz ju sprevádzal aj ďalší sused, herec Július Pántik, vracajúci sa z prechádzky so svojim poľovníckym štvornohým priateľom. Cez ploty, alebo z balkónov ju zdravili ďalší susedia a prehodili s ňou vždy pár slov o počasí, zdraví, úrode v záhradke či svojej rodine.    

Za spoločníčku si ma vybrala Figuli aj na poslednú rozlúčku s milovaným manželom, lekárom ophtalmológom, profesorom Jozefom Šustrom. Roky utekali a na jar roku 1995, 27. marca, nás opustila aj ona. Zostalo tu však jej rozsiahle literárne dielo.  

                 Pri 100. výročí spisovateľkinho narodenia (2. 10. 1909) si ho spolu s Vydavateľstvom Matice slovenskej opätovne pripomíname výberom štyroch noviel Mámivý dúšok (2009). Výber obsahuje profilové prózy Margity Figuli o láske k životu Pokušenie (Slovenské pohľady, 1934), Mámivý dúšok (Živena, 1935), Rebeka (pôvodne Žalm biblický, Živena 1938) a Tri gaštanové kone (1940). Knižka je doplnená kalendáriom a fotografiami z jej archívu.

                 Verejná prezentácia knihy bude 9. 12. 2009 o 16. hod. v UK na Klariskej ul.

                                               Anna Fischerová-Šebestová