Vyhľadávanie
S Máriusom Kopcsayom nad významom slov
Kadiaľ chodí láska?
Ošúchané príslovie hovorí, vraj cez žalúdok. Alebo aj cez ,,žalúďok“ – myslí si herečka, spisovateľka a jazykovedkyňa Inge Hrubaničová. Tak to aspoň provokatívne tvrdí názov jej prvej samostatnej knihy, ktorú na svet priviedlo vydavateľstvo Aspekt.
Kadiaľ teda ide láska? Prechádza všetkými slovami a vetami, príbehmi a dialógmi, ktoré autorka umiestnila do dvoch častí knihy – prvej, prozaickej, nazvanej bezsubjekty a druhej fragmentárnej, poetickej pomenovanej ako zápisky z hlavnej stanice. Láska chodí v obálkach bez adresáta, ktoré nájde nový nájomník v zákutí starého bytu. Vo veršoch, v úvahách, v ktorých Hrubaničová nezaprie svoju – isto nielen profesionálnu – záľubu v slovách a v hľadaní ich významu alebo aj v jeho opomínaní, pri ktorom nás, ostatných neopatrných užívateľov, nachytá ako na hruškách: „Čo všetko sú ľudia schopní napísať v internetovej anonymite, koľko sarkazmu, brutálnosti, nevhodnosti, špiny, zlej gramatiky a zlej syntaxe vedia vtesnať do písmen, a ako sa to niekedy pretne a napriek všetkým gramatickým prešľapom a špine nemôžeš tomu uprieť vtip a... istú mieru invencie...“ Zatiaľ čo v minulosti si anonym musel dať riadnu prácu, aby svoje dielo vytvoril a patrične anonymne aj odoslal na príslušné miesta, „dnešní anonymovia sú verejní a majú meno: BOMBER, GEORGIUS, DARKMAN, BRITISH BULDOG, ULYSES...“ Reflexie fenoménov súčasného života podáva Hrubaničová tak presne a prirodzene ako reálie bratislavských ulíc pod Hlavnou stanicou, v okolí trhoviska na Žilinskej a iných priľahlých kútov, ktoré ešte nezasiahol diktát nového bratislavsko-veľkomestského imidžu.
Láska však chodí aj cez krásne obrazy, napríklad augustovej noci pri jazere, do ktorého vojdú traja nahí ľudia a hovoria nezrozumiteľnou rečou. A v celkom poslednej spomienke na starnúcu avantgardu si Inge poplače na rodinno-kamarátskej opekačke v rusovskom parku: „nasadáme do Vladovho favorita / dobrovoľne nedobrovoľní „tátové a mámy“ / ecce homo homolka... už aj my?“ Bez veľkých písmen a bez veľkých gest, malými príbehmi slov a ich významov chodí si láska cez knižku Inge Hrubaničovej.
Márius Kopcsay
