Vyhľadávanie
Hanu Koškovú poznajú milovníci literatúry ako skúsenú a všestrannú slovenskú autorku: okrem písania poézie pre dospelých pôsobí i ako publicistka, recenzentka kníh, prekladateľka a autorka kníh pre deti a mládež. Jej najnovšia prozaická detská kniha má názov s nádychom fantázie i paradoxu: Kde pršia dáždniky. Témou sú predovšetkým rôzne poruchy učenia, ale aj iné hendikepy, ktoré strpčujú život tak deťom, ako aj dospelým.
Dej knihy dokresľujú dynamické a veľavravné ilustrácie Miroslava Regitka.
Hlavnou hrdinkou je piatačka Lola Holá, ktorá pre svoju diagnózu, dyskalkúliu, musí prejsť do inej školy a učiť sa podľa individuálneho plánu: „Odteraz sa s tou čudnou protivníčkou [dyskalkúliou] budem prebúdzať, spávať i sedávať a chodiť s ňou na prechádzky ako s naším psíkom.“ (s. 6) V škole stretáva deti s rozličnými poruchami učenia. Skamaráti sa hlavne s tichou, submisívnou dyslektičkou Verou, s ktorou sedí v jednej lavici. Vera má všetko, čo potrebuje, okrem dobre fungujúcej rodiny. Ako sama Lole povedala, „Moja samostatnosť znamená, že som stále sama.“ (s. 35) Potrebné zázemie jej čiastočne kompenzuje Lola so svojou rodinou.
Lola chodí do školy rada; okrem matematiky, s ktorou má problém, sa kamaráti so všetkými predmetmi, hlavne so slovenčinou. Vlastne každý z jej spolužiakov a každá z jej spolužiačok v nejakej oblasti vyniká (v hre na klavíri, v speve, v športe, v zapamätávaní si informácií atď.). S problémami v škole i so svojou rodinnou situáciou sa každý z nich vyrovnáva vlastným, nie vždy vhodným spôsobom (napríklad Mário s ADHD sa uchyľuje až k šikane). Žiaci školy pre deti s poruchami učenia zažívajú rozličné príhody a niektorým sa podarí aj povyvádzať rôzne lapajstvá (napr. v kapitolách Prečo si taký, Mário? či Paťo a Treska vymysleli nezmysel). Sú teda na tom podobne ako deti bez nejakej poruchy.
Lola má šťastie, že nachádza pochopenie a psychickú podporu vo svojej rodine, i keď žiadne vzťahy tu nie sú vykreslené ako ideálne (napr. v kapitole Nemám rada, keď ma poučujú). Menšie konflikty, hlavne s otcom, nastávajú a vo svojich názoroch sa niekedy nezhodnú ani rodičia. Mama pracuje vo veterinárnej ambulancii a okrem iného jej vštepuje aj pozitívny vzťah k zvieratám. Dôležitou postavou je i Lolin dedko „Bulgár“, ktorý zdôrazňuje význam „školy života“.
V knihe sú farbisto vykreslené mnohé postavy i postavičky, najmä v susedstve rodiny Holých, a starostiam a trápeniam sa nevyhnú ani dospelí (napr. kuchár Dušan Dubík je diskriminovaný na základe veku, pani profesorka Hilda Suchanská si nesie traumu ešte z obdobia vojny).
Autorka sa môže pochváliť bohatou slovnou zásobou, znalosťou detského sveta a schopnosťou vtiahnuť (nielen detských) čitateľov do deja príbehov. Kniha obsahuje mnoho podnetov na rozhovory detí s rodičmi. Je tu zdôraznený význam súdržnej, podporujúcej a milujúcej rodiny a pevného priateľstva. Posolstvom je aj myšlienka, že nemáme odsudzovať rôzne odlišnosti, že každý má právo na úspech a môže obohatiť tento svet. Príbeh má otvorený koniec, čím dáva veľký priestor pre fantáziu.
Kniha Kde pršia dáždniky dokáže (nielen) detských čitateľov osloviť. Jej názov, inšpirovaný monológom mentálne postihnutého chlapca Ivora, možno chápať aj prenesene. Dáždnik je úkryt, obrana, ochrana pred dažďom. Každý z nás sa potrebuje chrániť pred vplyvmi nepriaznivých javov. Život nám môže strpčovať šikana, ohováranie, vlastná nesmelosť, choroba, porucha, postihnutie a pod. Každý z nás potrebuje svoj dáždnik. A najlepšie je, ak sme dáždnikmi jeden druhému.
Ružena Šípková (1977)
Poetka, autorka básnických zbierok Popoluška (2007), Nemám nič proti realite (2009), V pôvodnom znení s pilulkami (2012), Periem sa na tridsiatke (2016) a Mám doma všetkých okrem seba (2018).
Hana Košková: Kde pršia dáždniky
Ilustrácie: Miroslav Regitko
Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2021
