Obdobie prvej Česko-slovenskej republiky bolo dokumentované a analyzované z mnohých aspektov. Boli to relatívne pokojné roky, poznamenané všeobecne nastupujúcou modernizáciou, ktoré v rozhodujúcich sférach pozmenili, a tým aj poznamenali dejinné smerovanie našej krajiny. Kultúra novej spoločnosti, ktorá sa začala formovať vznikom nového štátu po prevrate v roku 1918, sa preniesla aj do jej životného štýlu. Akým spôsobom sa premietol do módy, t.j. oblasti úzko spojenej s historickým dedičstvom, aktuálnou ekonomickou situáciou a existujúcimi sociálnymi štruktúrami, skúma Zuzana Šidlíková v publikácii Móda na Slovensku v medzivojnovom ob­dobí (1918 – 1939) (Vydavateľstvo Slovart a VŠVU 2011).

Tento proces mal svoje špecifiká: nové pomery nepriniesli automaticky iba nové tendencie. Rôznorodé etnické zloženie slovenského územia súviselo s  budovaním národnej identity aj v móde, kde významnú úlohu zohrali spoločnosti Detva a Lipa, ktoré výrazným spôsobom propagovali ľudovú kultúru. Je pozoruhodné, že v určitom období zaznamenali mimoriadne zaujímavé ekonomické výsledky: ich produkcia sa objavovala v hlavných mestách Európy ale aj v Južnej Amerike, Afrike alebo Indii. Paralelne s týmito snahami dochádza na Slovensku aj k  expanzii najmä českých odevných firiem, najskôr zriaďovaním obchodných domov (napríklad v  tomto období postavená budova firmy Schön od F. Weinwurma a I. Vécseia na dnešnej Obchodnej ulici v  Bratislave), neskôr aj zakladaním samostatných závodov (firmy, ktoré dodnes poznáme aj vďaka ich sloganom: Odev vzorný šije Rolný a Nehera šije dobre). Zuzana Šidlíková celkový pohľad na odevnú kultúru prvej republiky dopĺňa faktami o  známych, ale aj menej známych módnych salónoch alebo krajčírstvach v Bratislave (Tausky a synovia, Buxbaum, Blau & Weinberger, Dedeo a Löwy alebo Halmoš). K  zaujímavým kapitolám patria časti venované protagonistkám módnej kresby: Otýlii Ležovičovej, Magde Radványi, Kate Löwinger, Emílii Poláčkovej a Alžbete Güntherovej-Mayerovej (ktorá je verejnosti známa skôr ako významná umenovedkyňa).

Súčasťou fenoménu módy sú časopisy a reklama. Najmä reklamné plagáty a módne štúdie publikované v tejto knihe dotvárajú pohľad na dobový odevný marketing aj jeho cesty ku kultúre vlastného prejavu. Pre súčasného čitateľa zároveň znamenajú nostalgickú pripomienku elegancie prvej republiky a  možno aj poopravenie si pohľadu na život v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Autorka viac rokov skúmala v knižniciach, archívoch a múzeách doma aj v zahraničí (odevná zbierka Wienmuseum, Uměleckoprůmyslového musea Praha). Knihe dala zaujímavú grafickú úpravu Jana Bálik.