Keby Zememerač K. riešil vraždu s humorom

Jedediah Berry: Príručka pravého detektíva

Preklad: Peter Michalík

Bratislava:  Monokel, 2020

 

Svojrázny oceňovaný debut Jedediaha Berryho s názvom Príručka pravého detektíva vychádza v slovenčine po jedenástich rokoch.

Nie je to detektívka, nie je to ani sci-fi, ani žiadna humorná „oddychovka“. Keď si prečítate recenzie knihy Príručka pre detektívov, môžete mať pocit, že v nej nájdete to svoje. V skutočnosti v nej nájdete oveľa viac a paradoxne najmä to, čo by ste v jednej drobnej knihe asi nečakali.

 

Kafkova beznádej aj Andersonova bizarnosť

V debutovom diele amerického spisovateľa Jedediaha Berryho sa stretáva viacero  výrazne špecifických žánrov a prúdov, až sa neubránite pocitu, že vám novela niečo silno pripomína. BBC Radio tvrdí, že je to stretnutie Franza Kafku a Raymonda Chandlera, v New York Times sa zhodli, že pôsobí, akoby režisér Wes Anderson adaptoval (opäť) Franza Kafku do filmu.

Ak to má niečo s Kafkom spoločné, čo zjavne má, je to najmä opis prostredia. Nekonečné poschodia majestátnej Agentúry, dlhé holé chodby a ospalé stenografky, to sú kulisy, ktoré pomyselne tvoria bariéru medzi hlavným hrdinom a jeho snom dostať sa rýchlo k cieľu. Vyšetrovanie sprevádza beznádej podobná pocitom zememerača K. S tým rozdielom, že cesta k zámku je v tomto prípade oveľa zábavnejšia a navyše, preložená mŕtvolami. A nie, nie je to jednoduchá paródia na detektívku.

Ak to má niečo spoločné s Wesom Andersenom, je to najmä bizarnosť, ktorú má slávny filmár tak rád, absurdné situácie, čudesné charaktery, výrazné odlišnosti, priam úchylky opisovaných hrdinov. V knihe cítiť aj Andersonovu vizualitu a zmysel pre rytmus. Hoci sa nikde nepíše, že by detektívi kráčali po chodbách Agentúry zladení ako akvabely a podpätky stenografiek neklepú po podlahe v údernej melódii, podvedome to z diela cítiť.

A Raymond Chandler, ten je jasný. Mŕtvi detektívi, zatuchnuté mesto, sledovanie spoza dierky v novinách. Hlavný hrdina je presný opak Phillipa Marlowa, ale, ako sa píše v príručke, neexistuje lepší spôsob spoznať sám seba, ako nájsť niekoho, kto robí všetko naopak.

 

Len pre hlavy otvorené

Surreálny príbeh má navonok jednoznačne detektívnu zápletku. V daždivom meste bez mena pracuje Charles Unwin. Je úradníkom v obrovskej detektívnej kancelárii nazývanej Agentúra. Všetko, čo vie o riešení záhad, pochádza z podávania správ pre slávneho vyšetrovateľa Travisa Sivarta. Keď zmizne Sivart a jeho nadriadený je zavraždený, Unwin je náhle povýšený na detektíva.

Unwin je však v skutočnosti skromný muž s jediným zvláštnym zvykom, jazdiť na bicykli s roztvoreným dáždnikom. Jeho cieľom je vrátiť sa späť k úradníckej práci a stratiť sa v sivom dave plnom priemernosti. Ako hobit Bilbo, aj on bol životom nútený vydať sa za dobrodružstvom, o ktoré nežiadal.

Debut Jedediaha Berryho vyšiel ešte v roku 2009 a získal si relatívne masívny úspech, najmä zo strany kritikov. Knihu ovenčili aj cenou Crawford Fantasy Award a Dashiell Hammett Prize. Poväčšine nadšené sú aj užívateľské recenzie na stránkach knižných fanúšikov.

Pravda je, že kniha nemusí sadnúť každému, najmä nie tomu, kto vďaka názvu siahne po detektívke v klasickom štýle alebo pri čítaní recenzií nebodaj po modernej dystopickej fantasy.

Je to kniha pre čitateľov s otvorenou hlavou, ktorým neprekáža absurdnosť a sem-tam nejaký suchý, ale vôbec nie hlúpy, vtip o mŕtvole. Je to mix žánrov, ktoré by ste spoločne nečakali, čo pre každého čitateľa nie je výhra. Ako sa píše v 16. kapitole príručky: „Beda tomu, kto dá na konci hry súperovi mat a potom zistí, že hrali karty“.

 

Katarína Holetzová (1988)

Publicistka, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička. Ako novinárka sa zameriava najmä na recenzie a rozhovory z oblasti literatúry a populárnej hudby. Vyšli jej tri beletristické knihy v slovenskom aj českom jazyku.