Vyhľadávanie
V nedeľu 11. novembra sa zatvorili brány za jubilejnou Bibliotékou na výstavisku Incheba v Bratislave. Nateraz posledný diel dvadsaťročného seriálu je za nami, takže nastal ten správny čas na zrekapitulovanie jeho deja.
Medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka je u nás najväčšou prezentačnou príležitosťou pre všetkých, ktorí spoluvytvárajú knižný život: spisovatelia, ilustrátori a vydavatelia, kníhkupci a tlačiari, no takisto čitatelia. Ešte pred začiatkom Bibliotéky 8. novembra sme do redakcie dostali kompletný sprievodný program: mal 25 strán! Išlo o zoznam podujatí na pódiách, no ďalšie akcie sa konali v jednotlivých vystavovateľských stánkoch… To znamená asi toľko, že ak sa o minuloročnej Bibliotéke hovorilo ako o rekordnej v tomto smere, potom táto zlomila vlastný rekord. S rekordom súviselo aj slávnostné otvorenie veľtrhu – Táňa Keleová-Vasilková je najúspešnejšou slovenskou spisovateľkou a práve v novembri dosiahla milión predaných výtlačkov (na foto spolu s Danielom Kollárom, predsedom ZVKS).
Štvordňové podujatie poskytlo na ploche 6350 m2 priestor 153 vystavovateľom (12 bolo zo zahraničia) a vyše 30 000 návštevníkom. Vzhľadom na bohatý program snáď ani jeden nemal šancu zostať priveľmi pasívny… Hneď pri vstupe boli tri hlavné pódiá. Výborné, kontaktné umiestnenie mali pódiá „Čítame s chuťou“ a „Deti sú naše knihy“ (tento slogan vymyslel Daniel Hevier a program prebiehal v réžii Literárneho informačného centra). Dianie kompletizuje pódium vizuálne príťažlivého spoločného stánku Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR (odborného garanta veľtrhu) a Literárneho informačného centra (na foto); takisto pestrá paleta spisovateľov a kníh v rámci „Literárnej kaviarne Panta Rhei“.
K Bibliotéke sa viažu aj dve ťažiskové ocenenia. Cenu Bibliotéky získala Alta vášová za knižku sfarbenia (F. R. & G.) a Cenu Alexa Austa vydavateľstvo slovart za knihu karola kállaya Bratislava moja. Cenu Fantázie (hlasovalo 761 ľudí) si odniesol Martin hatala za poviedku Prianie jazera. Jej vyhlasovanie patrilo k vrcholom sobotňajšieho popoludnia – slovenská fantastika je prosto „in“.
Ale ani ostatné žánre rozhodne nie sú „out“. Univerzálnosť Bibliotéky je práve v pestrosti publikácií a tém neraz so zreteľnou väzbou na národný kontext. Môžeme začať vedeckými textami, napríklad Slovanský jazykový atlas (A. Ferenčíková, M. Chochol, Ľ. Králik, P. Žigo; Veda), Slovenský rok (K. Nádaská; Fortuna Libri), Čarovný svet a skutočný život v slovenskej rozprávke (J. Doruľa; Goralinga) a pokračovať populárno-náučnými: Túry do literatúry (J. Rezník; Vyd. Slovart), Od praveku k rokenrolu – Ako sa rodila populárna hudba na Slovensku (Š. Danko; Ideál) a prejsť k reprezentatívnym publikáciám: Ľudské telo (Ikar), Na písme zostalo – dokumenty Veľkej Moravy (P. Žigo, Ľ. Feldek; Perfekt), Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku (M. Dudáš; Tranoscius). Literárne spracované fakty nájdeme v knižkách Osudy umeleckých diel a ich tvorcov (M. Vároš; Vyd. Matice slovenskej), Prehovor, Ezechiel (A. Baláž; LIC) alebo Žil som pod červenou hviezdou (V. Kravčenko; Post Scriptum). Môžeme prejsť k obrovskej ponuke beletrie: Keby horel náš dom (K. Herian; Artis Omnis), Bezprsté mesto (O. Štefánik; Vyd. Tatran), Materská (D. Fulmeková; Ikar), Na smrť (J. Karika; Ikar), Tá druhá (T. Keleová-Vasilková; Ikar), Naum (M. Hvorecký; Marenčin PT), Sladké sny (M. Monošová; Marenčin PT), Piaty západ slnka (Š. Kuzma; TRIO Publishing), pokračovať ezoterikou Angelológia dejín 2 (E. Páleš; Sophia) a dostať sa až k mimoriadne populárnym žánrom literatúry životného štýlu: tu bodovalo sobotňajšie stretnutie s J. Mandžukovou (autorka viacerých kníh, napríklad Čo piť, keď…; Príroda) alebo E. Tekelyovou (Dámy, koniec trapasom; Ikar). Pestrosť kníh znásobili diskusné stretnutia s autormi, či už to bola E. Farkašová alebo séria podujatí organizova ných Slovenský m cent rom PEN, kde vystúpili M. Bátorová, P. Gregor, L. Volko, V. Švenková, J. Heriban, M. Ábelová, R. Piško, A. Ferko. Veľkú pozornosť pútali prezentácie P. Hiraxa Baričáka a nielen v detskom publiku zarezonovalo stretnutie s D. Pastirčákom, ktorý pretlmočil Proglas do súčasnosti v knihe Slovo pred slovom (LIC) – na foto sú deti na podujatí vydavateľstva Perfekt. Môžeme načrieť aj medzi knižky s bizarnými názvami, povedzme, z Vydavateľstva Slovart Kniha o cintoríne (D. Kapitáňová), Sracia zbraň (K. Kocúr) či Prečo slony grcajú (J. Pavel). Bibliotéka však mala tento rok aj skutočný gastrorozmer a akýmsi nepísaným štartom na maratóne chuťoviek, receptov a tradícií bola prezentácia Veľkej rodinnej kuchárky – 500 receptov (Z. Horecká, V. Horecký; Príroda) – na foto. Kuchárske umenie predviedol aj Jaroslav Žídek naživo i v knihe Nebíčko v papuľke (Ikar). Z odborných podujatí spomeňme seminár k autorskému právu (organizovalo ZVKS) a stretnutie s britskými vydavateľmi (Arcadia Books, Parthian Books, Peter Owen Publishers, MacLehose Press a Comma Press) zamerané na možnosť prekladu našej pôvodnej tvorby (organizovalo LIC). Zaujímavou arénou, kde sa stretla papierová kniha s elektronickou, bol stánok kníhkupectva Martinus.
Ak by sme chceli Bibliotéku uchopiť v len o niečo väčších detailoch, nestačilo by nám celé číslo aktuálnej Knižnej revue! Myslím si však, že jej informačné dôsledky budú zaznievať v ďalších číslach a už sa prejavujú aj na predvianočnom knižnom trhu. Bibliotéka je jedinečný zážitok, je to prostredie, kde knihy dostávajú tváre a ich stránky hlasy… Pre niektorých návštevníkov boli dôležité zľavy, pre iného celebrity, pre niekoho zábava alebo intelektuálne diskusie, pre mnohých zaiste návšteva izraelského spisovateľa Meira Shaleva, dôležité je, že každý si mohol vybrať! A za túto možnosť treba poďakovať organizátorom a vydavateľom.
Aby som nezabudol: v piatok bolo aj stretnutie s našou redakciou, vďaka vydavateľstvu Ikar sme súťažili o knihu Ľudské telo a vyžrebovali sme výhercu. Pozrite si náš Facebook…
